S prejavmi ekonomického myslenia sa možno stretnúť v dávnej minulosti, už v literárnych pamiatkach Sumeru, Babylonu a Egypta ( 5.- 4. tisícročie p.n.l.) nachádzame také ekonomické kategórie ako peniaze, cena, výmena, zisk a pod. Ako vôbec najstaršie „ekonomické traktáty“ sa v historickej literatúre uvádzajú Správa o stabilnom a pohyblivom vlastníctve vládcu a Zákonník kráľa Chamurapiho. Tieto prejavy však nemožno považovať za zárodky ekonomickej teórie ako osobitnej vedy.
Ekonomické myslenie antického grécka : -najvýznamnejšími predstaviteľmi boli Xenofón, Platón a Aristoteles. Ich názory boli odrazom otrokárskych vzťahov, ktoré panovali v spoločnosti, boli priehľadné a zakladali sa na využívaní nútenej práce otrokov. -otrokársku ekonomiku charakterizovala prevaha naturálneho hospodárstva, ktoré sa dostávalo do protirečenia s rastúcim tovarovým hospodárstvom, XENOFÓN -bol žiakom Sokrata -je pravdepodobne autorom pojmu ekonomika, ( v starogréčtine OIKONOMOS , OIKOS - dom, hospodárstvo, NOMES - pravidlo, zákon ), znamená teda pravidlá vedenia domáceho hospodárstva, -ako prvý poukázal na súvislosť medzi rastom výroby a výmeny tovarov na jednej strane a rozvojom deľby práce na strane druhej, -ako prvý dokázal rozlíšiť dve stránky tovaru : a)úžitkovú - schopnosť tovaru uspokojiť ľudské potreby ( fyzické i duchovné) b)výmennú - kvalitatívny pomer, v ktorom sa tovar A vymieňa za tovar B
PLATÓN : -bol žiakom Sokrata -vychádzal z analýzy deľby práce, ktorú odvodzuje z prirodzenej nerovnosti ľudí danej tým, že každý človek má prirodzené vlohy len pre určitý druh práce, -vo svojom diele ZÁKONY jasne poukázal na protirečenie medzi naturálnym a peňažným hospodárstvom, -peniaze chápal len ako mieru hodnoty a obeživo, odmietal ich ako stelesnenie bohatstva,
ARISTOTELES : -už chápal ekonómiu ako náuku o domácom hospodárstve, -je najvýznamnejším predstaviteľom ekonomickej teórie v starom Grécku, -jeho hlavnými dielami, v ktorých sú zahrnuté ekonomické myšlienky sú POLITIKA, ETIKA NIKOMACHOVA, ATÉNSKA ÚSTAVA.