Existuje nielen kvantitatívny rozdiel v riadení jednotlivcov a pracovných skupín, ale hlavne kvalitatívny. Riadenie pracovných skupín neznamená len súhrn riadenia jednotlivcov (aj keď samotná individualita je doležitou premennou v riadení skupín), ale predstavuje riadenie skupinových procesov ako výsledok skupinových vzťahov. Skupinové vzťahy ovplyvňujú pracovný výkon, vzájomnú komunikáciu, kooperáciu, vytváranie pracovnej atmosféry v pozitívnom, ale aj v negatívnom smere. Riadenie skupín je preto náročnou a veľmi zodpovednou úlohou manažéra. Správanie v organizácii možno vnímať v individuálnej a skupinovej rovine. lndividuálne správanie sa zaoberá oblasťou identifikácie individuálnych rozdielov, typológie osobnosti, ich hodnotami a postojmi. Sústreďuje sa na ich motiváciu, hodnotenie a odmeňovanie. Skupinové správanie sa venuje problematike vzájomnej interakcie medzi viacerými zamestnancami, vývojom skupín a dynamikou vzťahov vnútri skupiny a zároveň navonok, medzi skupinami. Zaoberá sa zmenami správania, formálnymi a neformálnymi vzťahmi v skupine, problematikou moci a vedenia ľudí, rovnako aj formovaním systému motivácie, kontroly a hodnotenia. Skupinové správanie je súčasťou celej organizácie a je ovplyvňované vonkajším a vnútorným prostredím organizácie.