Referát: Tvorivosť a jej rozvíjanie v škole

Schopnosť tvoriť nové veci, presiahnuť poznané, ľudí vždy fascinovalo a vyvolávalo potrebu poznať okolnosti, ktoré to umožňujú. Tvorivosť ako špecifický ľudský prejav je tak starý ako samotné ľudstvo. Avšak systematické skúmanie tvorivosti sa začalo až v 20. storočí, najmä zásluhou amerického psychológa J.P.Guilforda, ktorý svojou prednáškou na tému Tvorivosť podnietil mnohých psychológov, aby sa zaoberali týmto psychologickým fenoménom.
Aj napriek veľkému množstvu výskumných prác dodnes ostáva tvorivosť (kreativita) nepostihnuteľná. Svedčí o tom skutočnosť, že práce ktoré sa zaoberajú kreativitou si vždy kladú na svojom začiatku otázku, čo je tvorivosť a hľadajú na ňu odpoveď. R.J.Sternberg tvrdí, že je len niekoľko psychologických pojmov tak ťažko definovateľných a postihnuteľných, ako je tvorivosť.Vo všeobecnosti možno konštatovať,že tvorivosť sa spája s vytvaraním niečoho nového a užitočného v živote čoveka.
Tvorivosť možno analyzovať zo štyroch pohľadov: z pohľadu tvorivej osobnosti, tvorivosti ako triedy schopností, tvorivosti ako procesu a tvorivosti ako produktu.Vzhľom k nášmu zámeru budeme sa zaoberať len druhým prístupom ( ostatné prístupy boli už nami viackrát publikované ).