Klasicizmus je umelecký smer, ktorý vznikol v 17. storočí, uplatnil sa v Taliansku a vo Francúzsku, v duhej polovici 18. storočia ovládol celú Európu (klasicizmus Ľudovíta XVI. a empír), zvlášť dlho bol obľúbený v Rusku. Bol spätý so šľachtou, strediskami umenia boli kráľovské dvory, salóny šľachticov a kráľovské akadémie vied a umení. Klasicizmus súvisel s racionalizmom novým filozofickým videním sveta, ktoré podnietilo slobodné myslenie a rozvoj vied. Rozum a racionálne hodnotenie vecí sa stáva aj základom názorov na umenie. Tento sloh je charakteristický normovanou krásou, pričom vzorom dokonalosti bolo antické a renesančné umenie. Klasicistické hnutie sa na prelome 18. a 19. storočia rozvinulo do neoklasicizmu predovšetkým v sochárstve a architektúre. Klasicizmus sa vyvíjal paralelne s rokokom a napokon vyústil do umenia napoleonskej doby, takzvanému empíru s jeho priamočiarymi obrysmi a jednoduchými tvarmi a pomerne studenou krásou. Medzi charakteristické prvky klasicizmu patrí vyrovnanosť, striedmosť, prehlednosť obdiv antického ideálu, strnulosť, vedomé úsilie o kompozičnú čistotu, vyváženosť proporcií, jemnosť detailu. Klasicizmus sa kriticky staval k baroku a usiloval sa o umelecké vyjadrenie súčasnosti, predstavil poznanie, že antické umenie bolo živšie a slobodnejšie, než renesančné