Svetlo, ktoré vyžaruje každý svetelný zdroj, je zložené. Skladá sa zo svetelných vĺn o rôznych vlnových dĺžkach, pričom každej takejto vlne priraďujeme vlnovú dĺžku podľa vzťahu kde c je rýchlosť svetla vo vákuu (vzduchu) a je frekvencia (t.j. počet kmitov za sekundu) odpovedajúca svetelnej vlne. Svetlu, popísanému jedinou vlnovou dĺžkou hovoríme monochromatické svetlo (monochromatická svetelná vlna alebo zložka). Naše oko nemá analyzačné schopnosti ako napr. náš sluch, preto oko nerozoznáva jednotlivé zložky v zloženom svetle. Sietnica oka je citlivá na svetlo z intervalu vlnových dĺžok 0,4 ÷ 0,7 m. Svetlo, ktorému zodpovedá jedna vlnová dĺžka, oko vníma ako farebný vnem