Bankovú sústavu možno definovať ako otvorený systém, v ktorom jednotlivé banky či na ich princípe fungujúce finančné inštitúcie tvoria prvky tohto systému a legislatívou upravené vzťahy sú vlastne väzbami medzi prvkami tohto systému.
Spoločné všeobecné znaky bankovej sústavy: - existencia centrálnej (emisnej) banky vybavenej mnohými výlučnými výsadami, predovšetkým však oprávnením emitovať peniaze, - existencia komerčných bánk zameraných predovšetkým na depozitné a úverové operácie.
Takáto charakteristika bankového systému je rozhodujúca aj pre rozdelenie bankových systémov vôbec. Tieto s ohľadom na postavenie centrálnej banky a vymedzenie pôsobnosti komerčných bánk možno deliť na: a) jednostupňové bankové systémy - tieto sa vyznačujú mimoriadnou centralizáciou emisných i komerčných funkcií bankovej sústavy do jednej monopolnej banky. Neznamená to, že pri tomto systéme neexistujú aj iné prevažne komerčné banky, ale ich pôsobnosť je značne zúžená aj obmedzená. Takým príkladom môže byť banková sústava ČSFR do roku 1990. b) dvojstupňové (resp. i viacstupňové) bankové systémy.