Humanizácia školstva je termín o ktorom sa v poslednom čase veľa hovorí. Už Komenský nás učil, že školy sa majú stať „dielňami ľudskosti“. Aj dnes sa to učia študenti pedagogických fakúlt, ktorí s takýmto ideálom po absolvovaní školy vstupujú do vyučovacieho procesu. Kritické slová na adresu škôl, žiakov i učiteľov zaznievajú denne.
Jedným z východísk, ktoré o humanizácii toľko nerozprávajú, ale priamo ju aplikujú, je dramatická výchova. Predmet, ktorý v mnohých školách chýba. Typickou reakciou človeka, ktorý sa stretáva s pojmom dramatická výchova, alebo tvorivá dramatika, je: „No, hrajú divadlo a čo z toho...“ Skutočný obsah predmetu sa pritom od divadla podstatne odlišuje. Kým v divadle ide o výsledný produkt, teda divadelné predstavenie, v dramatickej výchove je ťažisko najmä v procese tvorby - v jednotlivých (dramatických) situáciach, v ich riešení a pod. Na dramatickej výchove nehráme, ale hráme sa. Presnejšie - hráme sa „na život“.