Podobne ako celý rad spoločenských vied, aj veda o politike siaha svojimi gnozeologickými koreňmi hlboko do dávnej minulosti. Jej počiatky nachádzame už na začiatku procesov vyčleňovania činností spojených s organizáciou a riadením spoločnosti. Neboli to hneď ucelené teoretické koncepcie. Názory na riadenie a správu spoločnosti sa formulovali postupne, odrážajúc vždy konkrétny historický jav a stupeň rozvoja spoločnosti, až nakoniec priviedli k vytvoreniu samostatnej spoločenskej vedy o politike - politológii. Pojem politika sa prvýkrát objavil v období antického Grécka. Tu vznikajú prvé mestské štáty nazývané poliš a slovo politika má svoj pôvod práve v nej. Poliš bola malá opevnená mestská aglomerácia, väčšinou spojená s okolitým dedinským teritóriom. Tvorila komunitu skladajúcu sa z občanov (polites) a ostatných. Občania boli plnoprávni členovia obce, ostatní neplnoprávni, ako ženy, deti, prisťahovalci a otroci. Ako štát bola poliš suveréna, samostatná a ekonomicky pokiaľ možno sebestačná politická organizácia občanov poliš, ktorí boli jej vládnucou sociálnou skupinou a tvorili vždy len určitú -väčšiu či menšiu - časť obyvateľstva územia daného mestského štátu. Príslušnosť k občianskemu kolektívu bola dedičná a dávala občanom rad práv a povinností; občan (a len občan) mohol vlastniť pôdu a budovy na území poliš, mal politické práva, právo ochrany života a majetku. Povinnosťou občana bolo bojovať vo vojsku, prispievať na fungovanie štátu ekonomicky a obecne podriaďovať svoje osobné záujmy občianskemu kolektívu; jeho právom a povinnosťou bolo zúčastňovať sa štátneho kultu. Ostatní obyvatelia žijúci na území poliš nemali politické práva a ich hospodársky i právny status i ich povinnosti boli odstupňované podľa kategórií. Občania teda tvorili vo všetkých mestských štátoch privilegovanú vládnucu vrstvu.1 Podľa formy poliš boli však ich politické práva rôzne a ich hospodárske postavenie nerovnaké. Politika sa v týchto mestských komunitách chápala ako činnosť občanov uplatňujúca sa pri obsadzovaní a riadení úradov poliš, pričom táto činnosť sa spravidla opierala o všeobecné záväzné ustanovenie - Ústavu (Politeia). Názory na politiku v súvislosti s pôsobením „štátu" ako špecifickej formy zjednotenia ľudí pochádzajú práve z Grécka; najprepracovanejšej podobe v dielach Platóna (Politeia - Ústava, Zákony) a Aristotela (Politika, Aténska ústava).