„Prvé družstvo v histórii vzniklo v roku 1844 v grófstve Lancashire vo Veľkej Británii. Na Slovensku možno za prvý spolok založený na družstevných princípoch považovať tzv. Gazdovský spolok, ktorý vznikol o rok neskôr v Sobotišti. Základná idea, pre ktorú sa tieto a ďalšie družstvá zrodili, bola myšlienka vzájomnej pomoci. Do popredia sa dostala snaha pomáhať každému družstevníkovi tak, aby sa stal nezávislým na moci miestneho trhu. Z toho logicky vyplýva, že členmi prvých družstiev sa stávali najmä sociálne znevýhodnení občania, ktorí hľadali riešenie svojich sociálnych a hospodárskych problémov. Prvé stavebné a bytové družstvá sa na Slovensku začali zakladať až po prvej svetovej vojne, kedy všetky krajiny Európy hľadali spôsoby, ako oživiť stavebníctvo a riešiť bytové problémy obyvateľstva. Od roku 1924 z iniciatívy Milana Hodžu, ministra poľnohospodárstva a neskôr predsedu vlády, vznikali roľnícke vzájomné pokladnice (RVP), ktoré zastrešoval Zväz RVP. Peňažné družstevníctvo sa rozvíjalo aj v období vojnového Slovenského štátu, vtedy bolo však evidentné úsilie štátu viac podriadiť tieto družstvá centrálam - zväzom. Po roku 1948 utrpelo družstevníctvo zákonom o ľudových družstvách. Špeciálne sporiteľné úverové družstvá boli pričlenené k Poštovej sporiteľni a k Štátnej sporiteľni. Prelomom vo vývoji bytového družstevníctva na Slovensku bol rok 1959, kedy sa vytvoril nový typ družstiev - stavebné bytové družstvá. Veľký záujem o túto formu bývania spôsobil, že sa stavalo stále viac družstevných bytov” (Slovensko a reality). „V posledných rokoch sa na Slovensku zdvihla vlna záujmu o peňažné družstevníctvo. Už v roku 1997 sa začali v družstevných zväzoch ozývať hlasy požadujúce zákon o peňažnom družstevníctve. Dokonca predchádzajúca vláda mala vznik zákona o peňažnom družstevníctve zakotvený v programovom vyhlásení. Navrhovatelia zákonov o peňažnom družstevníctve sa dnes však rôznia. Rôzne sú aj názory na danú problematiku zo strany odborníkov na družstvá. Postupne až do konca 19. storočia a v 20. storočí sa družstvá v rôznej forme a podobe rozširovali, zakladali a upevňovali. Ukázali na svoju opodstatnenosť” (združenia a zväzy).