Dynamika zmien trhových podmienok a konkurencie v posledných desaťročiach radikálne pôsobí na spôsob realizácie manažérskych funkcií, včítane organizovania. Charakteristickou črtou je odklon od vertikálnej organizačnej štruktúry k štruktúre výrazne horizontálnej.
V súvislosti s prechodom na procesné riadenie dochádza k integrácii práce a organizačná štruktúra sa stáva výrazne plochou, bezhierarchickou. Právomoci, zodpovednosti, rozhodovanie i kontrola sú prenášané dovnútra tímov ovládajúcich procesy.
K najvýznamnejším zmenám v oblasti organizovania a zdokonaľovania organizačných štruktúr patria v súčasnosti nasledovné tendencie: - tvorba takých organizačných štruktúr, ktoré najlepšie zabezpečia realizáciu manažérskych procesov, - jednoduchosť a pružnosť metód a foriem organizovania vzhľadom na potrebu rýchlej adaptácie na meniace sa príležitosti a hrozby podnikateľského prostredia (napr. pružné tímy s variabilnou štruktúrou), - autonómnosť správania sa podnikateľských jednotiek s cieľom rozvoja vnútornej a vonkajšej podnikateľskej činnosti (hlavne podpora iniciatívy, aktivity a inovačného správania sa, niekedy aj za cenu „rozumného“ počtu omylov), redukcia organizačných foriem, ktoré len pripravujú podklady pre rozhodovanie alebo práce pre iné útvary a sami nemajú priamu zodpovednosť za ich kvalitu a realizáciu (hlavne niektoré komisie), - zoštíhľovanie štábnych útvarov a ich obsadzovanie profesijne a kvalifikačne vhodnými ľuďmi, - spájanie metód a foriem organizovania ľudí s motivačnými systémami participácie na dobrých aj zlých výsledkoch práce, - nahrádzanie rigidných pravidiel, noriem a organizačných foriem rozvojom a podporou priamej a neformálnej komunikácie medzi vedúcimi a spolupracovníkmi.