Začiatkom 19- storočia začína vo vyspelých štátoch priemyselná revo¬lúcia a rozvoj prírodných vied, zanikajú feudálne a upevňujú sa kapita¬listické vzťahy. To ovplyvnilo i filozofické myslenie, najmä pozitiviz¬mus (zakladateľ August Comté), ktorý vyzdvihoval objektívne poznanie skutočnosti, analýzu prírodných a spoločenských javov. Za pravdivé po¬kladal iba to, čo sa dá pozitívne, teda skúsenosťami a zmyslami overiť. Pozitivizmus mal vplyv na umeleckú tvorbu, ktorá chcela zachytiť celú spoločnosť, ukázať ľudí v nových spoločenských vzťahoch. Úsilie o pravdivé zobrazenie každodenného reálneho života a analýzu kona¬nia hrdinov nazvali realistickou metódou.
Realizmus popiera predchádzajúce umelecké smery, ale predsa na¬chádzame medzi nimi určité spoločné črty. Kým klasicizmus vytvoril ty¬py, napr. lakomcov ako izolovanú časť spoločnosti, realizmus vytvoril typy ako produkt spoločenského prostredia. Realizmus popieral es¬tetické princípy romantizmu, ale súčasne naň nadväzoval. Zobrazoval postavy zo všetkých spoločenských vrstiev nielen v zhode, ale i v kon¬fliktoch s prostredím. Od abstraktného sveta, titanizmu a výnimočných postáv obrátil pozornosť k všednému životu, k objektívnemu zobraze¬niu človeka a spoločnosti. Kým romantizmus venoval pozornosť minu¬losti, realizmus zobrazoval prítomnosť. Obrat od romantického subjekti¬vizmu k objektívnej skutočnosti bol impulzom k novým témam a no¬vým žánrom. Rozvíjala sa najmä próza a z literárnych žánrov poviedka, novela a román.