Seminárna práca: Regionálna ekonomika

Priestor je spolu s časom najvšeobecnejšou dimenziou akéhokoľvek materiálneho pohybu. Priestor vnímame účelovo. Inak vnímame priestor, keď sa chceme dostať z práce domov, ako keď sme na prechádzke. Inak vnímame priestor ako obyvateľ konkrétneho sídla a inak ako občan krajiny.
V každom prípade je všade prítomný priestor. Univerzálnosť priestorovej dimenzie podmieňuje skutočnosť, že priestor má potom miesto rovnako v prírodných, technických, spoločenských ako aj v ekonomických vedách a preto je aj rôzne chápaný.
Najčastejšie je prietor chápaný cez geografickú dimenziu a to ako súhrn fyzikálno-prírodných daností nachádzajúcich sa na určitom území. Dlhú dobu aj ekonomika využívala takéto geografické vnímanie priestoru, ktoré neskôr rozvinuli ekonomickí geografi tak, že k fyzikálno-prírodným danostiam priestoru priradili aj výsledky ľudskej aktivity a to výrobné, nevýrobné, infraštruktúru a pod.
Význam priestoru ako ekonomického faktora sa dlho nedoceňoval napriek tomu, že boli vo vzťahu k všeobecnej ekonomike vytvorené preto dobré teoretické základy, podložené praktickými skúsenosťami. Príčin bolo niekoľko. V ekonomických teóriách klasického typu dominovala štatisktická analýza, ktorej chýbal preistorový rozmer.
Konfrontácie ekonomickej teórie s reálnym ekonomickým rozvojom viedli v prvom rade k zavedeniu času ako dôležitej premennej v ekonomických analýzach.
Záujem teoretikov o ekonomický význam času spôsobil, že priestor bol považovaný za sekundárny faktor. Analýzy založené na všeobecnej rovnováahe boli čoraz vzdialenejšie od reálneho ekonomického diania.
Čoraz viac teoretikov poukazovalo na to, že priestorový rozmer je spojený s mnohými prvkami nedokonalej konkurencie a nerovnováhy, že hospodárska politika bude musieť zohladňovať aj priestorové hľadiská.
Prvé pokusy vyjadriť priestorové vzťahy ekonomickými prostriedkami sa dotýkali využitia najdôležitejšieho územného zdroja - pôdy (pozemkov).
Priestor bol pôvodne chápaný ako statická kategória s danosťou určitých rozvojových faktorov.
V podstate sa do ekonomickej teórie priestor začleňuje ako kategória na začiatku 19. storočia položením základov teórie lokalizácie. Jej cieľom bolo hľadať optimálne miesto pre firmu, pričom sa abstrahovalo od trhu, cien a nepočitalo sa ani s tým, že firma má na svoje okolie spätný vplyv. Až v období hospodárskeho rastu sa prišlo k záverom, že nielen priestor vplýva na lokalizáciu firmy, ale aj firma spätne pôsobí na priestor tak, že mení podmienky pre konkurenciu, ovplyvňuje ceny, vytvára si trhové zóny, ponúka prácu ap. Začala sa viac zdôrazňovať vzájomná prepojenosť a závislosť viacerých lokalizačných faktorov a tiež ich prepojenosť s ekonomickými procesmi. Tak sa priestor začal vnímať komplexne so všetkými rozvojovými faktormi s ich vzájomnou prepojenosťou, ktorá v konečnom dôsledku ovplyvňovala ekonomický a sociálny rovzoj regiónu.
Vnímanie priestoru sa stalo neoddeliteľnou súčasťou ekonomických teórií a objektom skúmania regionálnej ekonomiky.

Priestor je dnes chápaný ako dynamická veličina a zároveň ako spoločensko-ekonomická kategória. Podľa P. Hoffmana, priestor nie je správne považovať len za interné prírodno-ekonomické prostredie, ktoré rozvojový proces len pasívne prijíma a svojimi obmedzeniami najmä zdrojovými, ale aj pôdnymi, územno-technickými a ekologickými ho poredovšetkým kvantitatívne limituje.