Semestrálna práca: Územná a druhová ochrana

Ochrana prírody a území Slovenska sú širokou, ale zároveň jednoznačnou oblasťou, ktorá predstavuje nevyčerpateľné možnosti ako opísať nielen historické a štatistické údaje, ale vyjadriť neskutočný obdiv a hrdosť nad prírodným bohatstvom Slovenska, a zároveň potvrdiť nevyhnutnú potrebu jej ochrany. Oblasti, ktoré sú chránené zákonom sa delia do niekoľkých kategórií vzhľadom na výmeru, charakteristiku a stav územia, ktorých ochrana má význam z dendrologického, historického, klimatického či zdravotného hľadiska a ich zachovanie v pôvodnej, alebo ľudskými zásahmi málo narušenej podobe je celospoločenským záujmom.
Podľa zákona Slovenskej národnej rady o štátnej ochrane prírody rozoznávame šesť kategόrií chránených území:

1.Národné parky sú rozľahlé územia s pôvodnou alebo len málo pozmenenou prírodou,dôležité z hľadiska klimatického, vodohospodárskeho a zdravotného s mimoriadnym kultúrno-vedeckým významom. Zriadením národných parkov sa sledujú aj rekreačné a kultúrno-osvetové možnosti návštevníkov. Limitujúcim činiteľom hospodárskej činnosti je ochrana prírody. Ochranné podmienky sa uvádzajú v osobitnom štatúte. O jeho dodržiavanie sa stará správa parku a jej strážny zbor.
2.Chránené krajinné oblasti sa zriaďujú na zachovanie typickej krajinnej časti alebo celého geografického celku s rozptýlenými významnými prírodnými objektmi. V nich sa hospodárska činnosť dáva do súladu s ich ochranou.
3.Štátne prírodné rezervácie sú najprísnejšie chránené, lebo sú vedecky najvýznamnejšou kategóriou chránených území.V nich sa usilujeme zachovať pôvodné formy živej i neživej prírody na poznávanie zmien, ktoré sú alebo môžu byť predmetom výskumu.
Vyhlasujú sa z vedeckovýskumného a spoločensko-didaktického hľadiska.
4.Chránené náleziská(lokality) sú menšie územia s výskytom vzácnych, zriedkavých alebo ohrozených druhov rastlín, živočíchov alebo neživých prírodnín. Hlavným dôvodom ich ochrany sú študijné ciele.
5.Chránené parky a záhrady sú dôležité z hľadiska dendrologického, historického alebo architektonického. Majú význam náučný, turistický, rekreačný a kultúrno-výchovný.
6.Chránené študijné plochy sú časti územia, ktoré umožňujú skúmať vplyvy ľudských zásahov do prírody v priebehu jednotlivých etáp. Po skončení výskumu sa ochrana zruší.

Okrem vymenovaných kategόrií používame v systéme ochrany prírody aj ďalšie odborné termíny: