Začiatkom 15. storočia sa už v celej Európe uplatňovalo peňažné hospodárstvo. Zlatých a strieborných peňazí bolo však málo, pretože po stáročia plynuli na Východ za vzácny tovar a tiež pretože mnohé náleziská drahých kovov sa už vyčerpali. Tento nedostatok sa pociťoval v Európe stále ostrejšie a preto tým väčšmi vzrastal záujem o krajiny, kde sa podľa vtedajších predstáv skrývalo nevyčerpateľné bohatstvo. Rozširovali sa povesti o krajine ležiacej na juh od Sahary, „kde možno zlato čerpať ako vodu zo zlatonosnej rieky a z novým záujmom sa čítala správa Benátčana Marca Pola o jeho ceste a pobyte v Číne (1275 - 1292), o jej bohatstve a rozprávkovo bohatom ostrove Zipangu (Japonsku). Túžba po zlate bola jednou z hlavných príčin podmienok obchodu s Východom. Osmanský Turci, ktorí sa zmocnili Malej Azie a Carihradu, uzavreli európskym, v prevažnej miere talianskym kupcom obchodné cesty do Perzie, Indie a Číny a iba za vysoké poplatky títo smeli obchodovať s východným tovarom. Preto silnel v Európe tlak na nájdenie nových, hlavne námorných ciest na obnovenie starých trhov a podnecovali ich hľadanie.