Semestrálna práca: Manažérske rozhodovanie - seminárna práca

S rozhodovaním sa stretávame veľmi často. V práci i v osobnom živote sa človek často rozhoduje. Rozhoduje predovšetkým o svojich cieľoch a spôsoboch ich uskutoč-nenia. K hlavným rozhodnutiam tohto typu patria napr. rozhodnutia o budúcej profesii, o životnom partnerovi, o mieste bydliska a pod.
V procese spoločenskej deľby práce sa vyvinul osobitný druh rozhodovania vy-značujúci sa tým, že jednotlivec (kolektív), ktorý je na to spravidla špeciálne určený a pripravený, má povinnosť a právomoc (zvyčajne podľa stanovených zásad a pravidiel) rozhodovať o iných ľuďoch a nesie za tieto rozhodnutia aj zodpovednosť. Ide napr. o rozhodnutia riadiacich pracovníkov, rozhodovanie orgánov vzdelávacej sústavy, roz-hodovanie súdov a pod.
Napriek tomu, že slovo rozhodovanie je veľmi frekventované v hovorovej i odbor-nej reči, a napriek tomu, že jestvuje aj teória rozhodovania, definície rozhodovania uvá-dzané v odbornej literatúre nie sú totožné.
Spoločným znakom prevažnej väčšiny definícií rozhodovania je charakterizovanie rozhodovania ako výberu alebo voľby, resp. ako procesu výberu alebo procesu voľby z viacerých možností, resp. sa výber alebo voľba považujú za hlavnú zložku rozhodo-vania.
V tejto práci sa rozhodovaním rozumie psychická, presnejšie, myšlienková a vô-ľová činnosť, ktorej vyvrcholením je voľba niektorej alebo niektorých z jestvujúcich možností, ale nie akákoľvek voľba, ale nenáhodná, cieľavedomá voľba (orientovaná na ciele) založená na viac alebo menej rozvinutom, uvedomelom poznávaní a hodnotení si-tuácie, najmä možností konania a faktorov, ktoré ovplyvňujú ich dôsledky.
Treba si uvedomiť, že v praxi voľbu jednej z viacerých možností ovplyvňujú veľ-mi často popri vedomých procesoch aj nevedomé a podvedomé procesy, popri racionál-nych procesoch aj emocionálne procesy. Preto sa podľa tejto definície za rozhodovanie, resp. jeho súčasť pokladá aj taká voľba, ktorá je popri vedomých procesoch ovplyvnená aj nevedomými a povedomými procesmi, popri racionálnych procesoch aj emocionálny-mi procesmi. Aby sa proces, ktorého vyvrcholením je voľba z viacerých možností, mo-hol charakterizovať ako rozhodovanie, musí obsahovať aspoň nejaké prvky cieľavedo-mosti a uvedomelého poznávania a hodnotenia.
Podľa týchto úvah je vzťah výberu, voľby a rozhodovania takýto: voľba je špeci-fickým druhom výberu; voľba je slobodný výber rozhodovacieho subjektu (rozhodova-teľa), t.j. výber uskutočnený podľa jeho vôle, prirodzene v rámci obmedzení vyplývajú-cich z prírodných zákonitosti, noriem platných v spoločností a pod. Špecifickým druhom voľby je záverečná etapa rozhodovania, je to cieľavedomá voľba založená na viac alebo menej rozvinutom uvedomelom poznávaní a hodnotení.
Takto sa pomenovaním účelne odlišujú procesy výberu založené na zvažovaní možností (variantov) konania a ich dôsledkov z hľadiska cieľov od živelných procesov. Využívajú sa odlišné výrazy na pomenovanie odlišných javov.
Priebeh, postupnosť rozhodovania v čase nazývame rozhodovacím procesom. Vý-sledkom rozhodovacieho procesu je rozhodnutie, ktoré je myšlienkovým záverom člo-veka o spôsobe riešenia problému. Rozhodnutie je mostom medzi myslením a akciou, impulzom ku konaniu. Situácia, v ktorej sa treba rozhodnúť, je rozhodovacou situáciou. Rozhodovacia situácia je charakterizovaná najmä:
- variantmi rozhodovania ( t.j. objektmi, medzi ktorými má človek možnosť voľby),
- rozhodovacím subjektom,
- cieľmi rozhodovacieho subjektu,
- faktormi, ktoré ovplyvňujú dôsledky voľby variantov (tzv. stavy sveta, stavy oko-lia, okolnosti). [2]