V prácach o slovenskom literárnom romantizme sa často stretávame s názormi, že náš romantizmus je vzhľadom na iné národné literatúry málo „romantický”, že sa oneskoril a málo zužitkoval tie podnety a možnosti, ktoré poskytoval európsky romantizmus. Naša literatúra sa určite časovo oneskorila, romantizmus sa v nej udomácnil až v štyridsiatych rokoch, keď v iných národných literatúrach už prekročil svoj vrchol.
Nielen v minulosti sa vynárala otázka: „Čo je to romantizmus?”, ale vynára sa aj dnes. Hľadala a hľadá sa na ňu odpoveď. Alexander Matuška odpovedal: „Je ľahšie cítiť to ako vysvetliť.” Áno, romantizmus sa cíti, pričom nie všetci ho rovnako cítia, čo sa výrazne prejavuje v pokusoch o definíciu romantizmu. Je veľa definícií, veľa pokusov určiť jeho charakter a príznakové črty. Nie je však v ich možnostiach obsiahnuť ako literárny smer a štýl platný a akceptovateľný vo všetkých európskych literatúrach.