Nevyhnutnou zložkou interakcie je komunikácia, t. j. proces, ktorým sa oznamujú a prijímajú určité informácie. Vo všeobecnosti treba komunikáciu považovať za jednu z podmienok existencie spoločnosti, pretože prepojenie jej štruktúr, účinnosť riadenia, koordinácia i spätná väzba sa zabezpečuje vzájomným prepojením procesom komunikácie. Sociálnu komunikáciu, t. j. komunikáciu medzi ľuďmi, možno považovať za špecifický druh komunikácie, v procese ktorého dochádza k vzájomnému dorozumievaniu ľudí, výmeny názorov, postojov, oznamovanie vlastného prežívania danej situácie i vzťahu k účastníkom komunikácie. [1]
Všetci sa pravdepodobne zhodneme na tom, že efektívna komunikácia je základným nástrojom riadenia a vedenia ľudí. Paradoxne, komunikácia je veľmi často aj v úspešných firmách a organizáciách delegovaná na komunikačné oddelenie v rámci funkčnej štruktúry organizácie a podceňuje sa význam a dosah priamej komunikácie manažérov na všetkých úrovniach riadenia.