Semestrálna práca: Akulturácia u kórejských študentov
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:61,2 %
- Typ:Semestrálna práca
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Sociálne vedy
- Rozsah A4:3 strán
- Zobrazené:841 x
- Stiahnuté:13 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:7805
- Posledna úprava:24.06.2018
Jeden s najvýznamnejších demografických rozvojov za posledné desaťročia bol značný nárast v počte imigrantov z Ázie v USA. V roku 1980, viac ako 3.5 milióna obyvateľov USA bolo Ázijského alebo Tichomorského pôvodu. Počas osemdesiatych rokov takmer polovica zo 6 miliónov legálnych imigrantov a utečencov v USA pochádzalo z Ázijských krajín (Vega a Rumbaut, 1991). Kórejci sú jednou z najrýchlejšie rastúcich etnických skupín v USA. Sčítania ľudu v rokoch 1970, 1980 a 1990 zistilo počet kórejských imigrantov na 70 000, 354 529 a 815 447 (Yamamoto, Rhee a Chang, 1991).
Imigrácia je stresujúci proces pre vykorenených ľudí, ktorí sa zaraďujú do novej spoločnosti (Kim, 1997; Murphy, 1997). Odlišné kultúrne normy a spoločenské podmienky môžu spôsobiť problémy pre imigrantov, ktorí majú nedostatok kľúčových informácií o novej spoločnosti.
Výskumníci zaznamenali krehkosť psychického pocitu pohody u nedávno príjdených imigrantov. Je evidencia toho, síce iba čiastočná, že psychický pocit pohody (blahobytu) u kórejských imigrantov nie je optimálny. Hurh a Kim (1990) popísali vyššie hladiny stresujúcich zážitkov zaznamenaných touto kultúrnou menšinou. V inej štúdií o Ázijských Američanoch (Kuo, 1984), u kórejských imigrantov bol zaznamenaný vyšší počet symptómov depresie ako u Filipíncov, Japoncov či Číňanov. Okrem toho, v prieskume kórejských imigranotov v Kanade, Noh a Avison (1992), zistili zvýšený stupeň psychického distresu, i keď táto vzorka sa mohla kôli tendencí Kórejcov zdráhať vyjadriť pozitívne dojmy.
Výklady psychologických dôsledkov akulturačného procesu zdôrazňujú kultúrne odlišnosti. Definovanie akulturácie ako proces kultúrnej zmeny vychádzajúcej s kontaktov medzi skupinami s rozlišnou kultúrou, Kiefer (1974) podotkol, že štrukturálne spájanie, kultúrne konflikty a kultúrne odcudzenie, ktoré sa vyskytuje počas procesu akulturácie, by mohlo narušiť úsilie o pevnosť a súdržnosť, a tým sa stať zdrojom stresu.
Imigrácia je stresujúci proces pre vykorenených ľudí, ktorí sa zaraďujú do novej spoločnosti (Kim, 1997; Murphy, 1997). Odlišné kultúrne normy a spoločenské podmienky môžu spôsobiť problémy pre imigrantov, ktorí majú nedostatok kľúčových informácií o novej spoločnosti.
Výskumníci zaznamenali krehkosť psychického pocitu pohody u nedávno príjdených imigrantov. Je evidencia toho, síce iba čiastočná, že psychický pocit pohody (blahobytu) u kórejských imigrantov nie je optimálny. Hurh a Kim (1990) popísali vyššie hladiny stresujúcich zážitkov zaznamenaných touto kultúrnou menšinou. V inej štúdií o Ázijských Američanoch (Kuo, 1984), u kórejských imigrantov bol zaznamenaný vyšší počet symptómov depresie ako u Filipíncov, Japoncov či Číňanov. Okrem toho, v prieskume kórejských imigranotov v Kanade, Noh a Avison (1992), zistili zvýšený stupeň psychického distresu, i keď táto vzorka sa mohla kôli tendencí Kórejcov zdráhať vyjadriť pozitívne dojmy.
Výklady psychologických dôsledkov akulturačného procesu zdôrazňujú kultúrne odlišnosti. Definovanie akulturácie ako proces kultúrnej zmeny vychádzajúcej s kontaktov medzi skupinami s rozlišnou kultúrou, Kiefer (1974) podotkol, že štrukturálne spájanie, kultúrne konflikty a kultúrne odcudzenie, ktoré sa vyskytuje počas procesu akulturácie, by mohlo narušiť úsilie o pevnosť a súdržnosť, a tým sa stať zdrojom stresu.