Seminárna práca: Syndróm vyhorenia u zdravotníckych pracovníkov

Súčasný štýl života prináša nielen pozitívne, ale aj negatívne stránky. Pracovný stres, honba za úspechom, rastúce nároky v zamestnaní alebo strach z prípadného zlyhania. Nikto sa cez ne dokáže "preniesť" bez problémov, na inom zanechajú hlbšie stopy. Bolenie hlavy, vysoký krvný tlak a búšenie srdca signalizujú, že sa s organizmom niečo deje. Takýto pacient sa po návšteve lekára - odborníka môže dozvedieť, že trpí syndrómom vyhorenia (burn out). Hoci na "západe" je táto diagnóza pomerne známa, v našich končinách sa iba udomácňuje. Má však vysokú pravdepodobnosť "množiť sa", Práca, ktorá kedysi prinášala človeku radosť a vedel jej veľa obetovať, ho už nenadchýňa. Stáva sa ťažkým bremenom, pod ktorým sa každý deň hrbí čoraz viac. Prichádza rozladenosť, strata chuti do života, nezáujem o veci okolo.
Syndróm vyhorenia sa stal za posledných 30 rokov výskumu výrazne sledovanou premennou na celom svete. Ide o závažný psychologicko - medicínsky problém s dopadom na kvalitu života jedinca a jeho výkon (Kebza, Šolcová, 1998). Prejavuje sa stratou energie a ideálov, čo následne vedie k stagnácii, frustrácii a apatii. Nevyhýba sa takmer žiadnej profesii, pričom medzi profesie s vyšším rizikom výskytu vyhorenia sa radia tie, ktoré sú charakterizované vysokou pracovnou náročnosťou, nárazovitosťou, intenzívnym kontaktom s ľuďmi a často neadekvátnym ohodnotením. Práca v zdravotníctve sa medzi vyššie spomenuté profesie svojím charakterom jednoznačne radí. Zároveň je spojená s vyššou mierou stresu (distres) ako väčšina iných profesií, čím títo pracovníci patria k najviac ohrozeným skupinám (Nešpor, 1995).