Pri čítaní Timravinej novely Hrdinovia vám určite neušlo, že jej názov je s jej obsahom len zriedka v súlade, naopak, častejšie je v protiklade. Slovo hrdina a hrdinovia nad Timravinou novelu neznie ani slávnostne ani obdivne, ale často trpko a obžalúvajúco a nezriedka aj ostro ironicky. V Timravinom obraze slovenskej dediny počas prvej svetovej vojny je bohatá škála situácií, ale i citov a myšlienok s akými ľudia na vojnu a jej dôsledky reagovali. Timrava nevidí a nezobrazuje ľudí len a predovšetkým skupinove, u každého vie zdôrazniť jeho vlastný a osobitný spôsob vyjadrovania, ale v tejto bohatej osobnej členitosti sa jej predsa nestráca ani to spoločné, čo ľudí delí na hrdinov a „hrdinov, na tých, ktorí sú obeťami a na tých, ktorí horlivo obetujú predovšetkým tých druhých.
Jej sympatie a porozumenie patria tým prvým, jej irónia a výsmech tým druhým. Ani jedno ani druhé však nevyjavuje v siahodlhých autorských úvahách. Timrava je spisovateľka mimoriadne stručná. Všetko u nej je v postavách, v situáciách, v obraze. Vie presne postihnúť, čo sa deje navonok, ale ide jej predovšetkým o to, čo sa deje v ľuďoch, z akých pohnútok ich konanie vychádza, aké stopy zanecháva v ich citoch a myšlienkach.
Novelu Hrdinovia Timrava napísala na vrchole svojej ľudskej i umeleckej zrelosti, patrí k jej najlepším dielam, o Timravinom umení sa z nej dozvieme veľa.
Novela Hrdinovia sa skladá z 12 kapitol. II. kapitola po cenzúre zostala iba torzom pôvodného textu.