Umenie by malo v dnešnej dobe pôsobiť omnoho všeobecnejšie ako akýsi zázračný protijed, ako stimul osobnej slobody, ktorý si vynucuje pozornosť a povzbudzuje myslenie. Súčasné masové komunikačné prostriedky majú totiž prevažne neaktívny charakter, spôsobujú nárast pasivity, ba až ochromenie vlastnej súdnosti. Umelecká činnosť, naopak, burcuje vedomie a vyžaduje zaostrené videnie. Umenie je v podstate jazyk, ale nie taký, ktorý iba opakuje všeobecne známe pojmy a konformné zdielenie. Umelecká tvorba nás priamo vybičováva k tomu, aby sme si uvedomili omnoho dôslednejšie ako doposiaľ, že všetko je v našej moci.
Výtvarný prejav človeka (pacienta) poskytuje možnosť ľahšieho vyjadrenia najrôznejších pocitov a nenásilné odkrytie najintímnejších sfér vnútorného života, ale ho možno tiež využiť ako liečebný prostriedok. Ľudia sa pri výtvarnej produkcii odpútavajú od svojich chorobných myšlienok a rozvíjajú sa u nich nové záujmy i chuť do života. Je rozdiel medzi arteterapiou a výtvarnou výchovou v škole. V arteterapii nejde predovšetkým o zlepšovanie svojho výtvarného prejavu alebo podať nejaký výkon, ktorý bude hodnotený alebo aj známkovaný. Výtvarné dielo v arteterapii je hlavne prostriedkom sebavyjadrenia, z ktorého bude mať jeho autor radosť a niečo sa o sebe dozvie. Hlavnou náplňou arteterapie je vytváranie spontánnych obrazov a objektov. Arteterapia umožňuje nielen uvoľňovať tenziu (napätie) priamou ventiláciou a predchádzať tak napr. deštruktívnemu chovaniu, ale zmierňuje i zažívanú psychickú záťaž. Výtvarná aktivita neraz umožňuje uvoľnenie od chorobného vnútorného (duševného) napätia, a to zmenou pohľadu na problém, pomáha odstrániť stav úzkosti. Je vhodnou metódou liečenia pacientov zaťažených psychózami, mentálne hendikepovaných i silne emotívnych jedincov. Ponúka im odreagovanie i sebavyjadrenie prostredníctvom alternatívnej, symbolickej a neverbálnej reči, ktorej sa sami naučia postupne porozumieť.