Trhové hospodárstvo a hospodárska prax si vyžiadali potrebu výraznejšieho zaoberania sa systémom daní. Daň je klasifikovaná ako povinná, zákonom určená z pravidla sa opakujúca platba, ktorú odvádzajú fyzické a právnické osoby štátu v určenej výške a stanovených lehotách. Dane sa tak stali jedným z najvýznamnejších nástrojov politiky štátu a najdôležitejším príjmom štátneho rozpočtu. Sú nástrojom fiškálnej politiky štátu, a taktiež plnia národohospodársky aspekt daní, ktorý spočíva v tom, že chránia domácu produkciu a snažia sa obmedziť spotrebu určitých druhov výrobkov, a sociálny aspekt daní, čo je primeranosť daňového zaťaženia občanov SR. Daňový systém SR nadobudol účinnosť 1. januára 1993, kedy došlo k rozdeleniu Česko-slovenskej republiky. Ďalšie výrazné zmeny nastali po vstupe SR do Európskej únie, kedy sa daňový systém musel prispôsobiť štandardom tejto integrácie. Z tohto dôvodu sa vypracovala Koncepcia daňovej reformy, ktorá čiastočne alebo úplne zmenila niektoré daňové zákony, prípadne ich zrušila. Každá daňová teória, čiže vyberanie a vyrubovanie daní, sa musí riadiť určitými zásadami zdaňovania. Vytvorili sa v priebehu doterajšieho vývoja spoločnosti a majú sa uplatňovať v celej daňovej sústave, najmä pri uzákoňovaní nových daní. Nový daňový systém možno charakterizovať viacerými princípmi. Zásada spravodlivosti a proporcionality zaručuje, že dane sú spravodlivé v horizontálnej, aj vertikálnej rovine. Horizontálna spravodlivosť predstavuje zdanenie rovnakých predmetov rovnako.