Od najstarších dôb ľudstvo hnala túžba objaviť niečo nové. Snažili sa nájsť nejaký nový vedecký, alebo technologický objav. Túžba nájsť obchodnú cestu na Východ hnala mnoho európskych námorníkov k tomu, aby opustili svoje rodiny a usporiadali celú radu zaoceánskych plavieb, ktoré doslova zmenili chod dejín. História geografických objavov nebola žiadna prechádzka rúžovou záhradou. Objavitelia a moreplavci sa vyznačovali nie len odvahou, ale i krutosťou. Ktorú často preukazovali na domorodých obyvateľoch a to rôznym násilím, okrádaním prírodného bohatstva, vyvražďovaním a násilnou christianizáciou: islam mal byť v Stredomori zatlačený a kresťanstvo rozšírené po celom svete. Títo plavci boli predovšetkým vojaci, ktorí sa riadili príkazmi panovníkov a kupcov, ktorí tieto cesty financovali a trvali na tom, aby sa ekonomicky vyplatili. Očakávali rozšírenie svojich právomoci na mimoeurópsky svet a pre svoju krajinu ekonomické, politické a vojenské výhody. Tieto plavby boli veľmi náročne. Mnoho lodí sa potopilo v dôsledku búrky, alebo stroskotali na útesoch. Medzi objaviteľmi vládla vzájomná rivalita, túžba čo najrýchlejšie zbohatnúť a získať väčší vplyv na novoobjavených územiach. Zámorské cesty prelomili bariéry komunikácie a poprepletali zemeguľu obchodnými cestami. Podstatne sa zväčšilo množstvo vymieňaných tovarov a predmetom obchodu sa stali aj výrobky predtým v Európe neznáme. Poľnohospodárska výroba rôznych kontinentov sa vzájomne obohatila o nové druhy plodín a zvierat. Z Ameriky pochádzajú napr. zemiaky, kukurica, tabak, kakao, fazuľa, rajčiny, moriaky a iné. Amerika prevzala zo „stredného sveta“ (Európa, Ázia, Afrika) pšenicu, jačmeň, ovos, kávu, kone, hovädzí dobytok a iné. Vďaka týmto cestám sa rozšírili nové poznatky o svete a prehĺbili sa technické vymoženosti, ktoré odceňujeme do dnes.