Životopis: Napoleon Bonaparte - životopis
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:77,6 %
- Typ:Životopis
- Univerzita:Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
- Fakulta:Pedagogická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Dejepis
- Predmet:Dejepis
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:6 strán
- Zobrazené:2 059 x
- Stiahnuté:26 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:793
- Posledna úprava:29.07.2022
Napoleon životopis
Napoleonov príbeh sa začína na ostrove Korzika, kde sa 15. 8. 1769 narodil. Tento ostrov vtedy ešte patril Janovskej republike. Táto ho pár mesiacov po Napoleonovom narodení predala Francúzsku. Na Korzike „vyčíňal“ Paoli, bojovník za nezávislosť tohto ostrova, ktorého odboj Francúzi krvavo potlačili a on musel emigrovať do cudziny.
Rodina, v ktorej sa Napoleon narodil, bola chudobná a mnohodetná. Otec, Carlo Bonaparte, patril k drobnej šľachte a pracoval ako advokát v Ajacciu. V roku 1778 odviedol svojich dvoch najstarších synov, Jozefa a Napoleona, do Francúzska aby im tam umožnil vyššie vzdelanie. Napoleon spočiatku krátko študoval v Antunskom gymnáziu, potom na vojenskej škole v Brienne, kde prežil 5 rokov. Roku 1784 ho preradili do vojenskej školy v Paríži, kde sa špecializoval na delostrelectvo. Po roku úspešne zložil skúšky a odišiel ako podporučík k pluku do Valence (v blízkosti Lyonu ).
Ostalo veľa písomných dokumentov, ktoré vydávajú svedectvo o tom, aký bol Napoleon vo svojich mladých rokoch - neobyčajne skromný a pracovitý, pritom vynikal svojím intelektom a hrdosťou na svoj Korzický pôvod. Veľavravná je aj udalosť, ktorú zaznamenal jeden z jeho súčasníkov.
V Briennskej škole, kde naňho nahnevaný profesor skríkol: „Kto vlastne ste!?“ jedenásťročný Napoleon rázne, sebavedome a dôstojne odpovedal: „Som človek.“ Hneď po vypuknutí Francúzskej revolúcie sa Napoleon nedočkavo vráti na rodnú Korziku. Do Ajaccia dorazil koncom septembra 1789. Bol však nepríjemne prekvapený tým, že Korzika žila ďalej ustáleným konzervatívnym životom a závan revolúcie ju vôbec neovial. Napoleonovi bolo od začiatku jasné, že Korzika sa musí pripojiť k veľkej revolúcii. V kostole San Francesco v Ajacciu predniesol 31. októbra 1789 ohnivý prejav a navrhol zúčastneným, aby v mene korzického ľudu podpísali posolstvo revolučnému Národnému zhromaždeniu v Paríži.
Napoleonov príbeh sa začína na ostrove Korzika, kde sa 15. 8. 1769 narodil. Tento ostrov vtedy ešte patril Janovskej republike. Táto ho pár mesiacov po Napoleonovom narodení predala Francúzsku. Na Korzike „vyčíňal“ Paoli, bojovník za nezávislosť tohto ostrova, ktorého odboj Francúzi krvavo potlačili a on musel emigrovať do cudziny.
Rodina, v ktorej sa Napoleon narodil, bola chudobná a mnohodetná. Otec, Carlo Bonaparte, patril k drobnej šľachte a pracoval ako advokát v Ajacciu. V roku 1778 odviedol svojich dvoch najstarších synov, Jozefa a Napoleona, do Francúzska aby im tam umožnil vyššie vzdelanie. Napoleon spočiatku krátko študoval v Antunskom gymnáziu, potom na vojenskej škole v Brienne, kde prežil 5 rokov. Roku 1784 ho preradili do vojenskej školy v Paríži, kde sa špecializoval na delostrelectvo. Po roku úspešne zložil skúšky a odišiel ako podporučík k pluku do Valence (v blízkosti Lyonu ).
Ostalo veľa písomných dokumentov, ktoré vydávajú svedectvo o tom, aký bol Napoleon vo svojich mladých rokoch - neobyčajne skromný a pracovitý, pritom vynikal svojím intelektom a hrdosťou na svoj Korzický pôvod. Veľavravná je aj udalosť, ktorú zaznamenal jeden z jeho súčasníkov.
V Briennskej škole, kde naňho nahnevaný profesor skríkol: „Kto vlastne ste!?“ jedenásťročný Napoleon rázne, sebavedome a dôstojne odpovedal: „Som človek.“ Hneď po vypuknutí Francúzskej revolúcie sa Napoleon nedočkavo vráti na rodnú Korziku. Do Ajaccia dorazil koncom septembra 1789. Bol však nepríjemne prekvapený tým, že Korzika žila ďalej ustáleným konzervatívnym životom a závan revolúcie ju vôbec neovial. Napoleonovi bolo od začiatku jasné, že Korzika sa musí pripojiť k veľkej revolúcii. V kostole San Francesco v Ajacciu predniesol 31. októbra 1789 ohnivý prejav a navrhol zúčastneným, aby v mene korzického ľudu podpísali posolstvo revolučnému Národnému zhromaždeniu v Paríži.