Nikto nebral vážne záujem nacistov prenasledovať Židov (ďalej „ž“). Bolo to považované za trik na získanie más. Moderný antisemitizmis rástol takou mierou, akou upadal tradičný nacionalizmus a vrchol dosiahol keď sa európsky systém národných štátov zrútil. Nacistický nacionalizmus má veľa podobného s bolševickým nacionalizmom - ich „hnutie“ malo medzinárodné pôsobenie. Antisemitizmus dosiahol vrchol keď Ž stratili svoje verejné funkcie a vplyv. Zostalo im len bohatstvo. Bohatstvo bez moci je považované za parazitizmus. Teória obetného baránka - jej podstatou je pokus uniknúť závažnosti antisemitizmu. Antisemitisti tvrdili, že nenávisť voči Ž je prirodzenou reakciou ku ktorej poskytuje história viac či menej príležitostí. Ž, obávajúc sa o sprežitie svojho národa i v dôsledku hrozby vnútorného rozpadu mylne považovali antisemitizmus za nástroj ktorý im zaručí zjednotenie - spoja sa pod jeho hrozbou. Ž.však antisemitizmus podcenili. Práve teórie obetného baránka a teória večného antisemitizmu sa pokúšali vysvetliť politický význam antisemitistického hnutia. Obe popierajú konkrétnu zodpovednosť na Ž.strane. Na moderný antisemitizmus je potrebné nahliadať v obecnejšom rámci vývoja národného štátu a súčasne je treba hľadať jeho zdroj v určitých aspektoch Ž.histórie. Antisemitistické hnutia sa stali v tej dobe najúčinnejším prostriedkom organizovania más ľudí pre imperialistickú expanziu - t.j. kľúč k narastajúcemu nepriateľstva medzi Ž. a istými skupinami.