Už malé dieťa trápi svojich rodičov svojim neustálym prečo? Človek chce poznávať. Prevádza to už od praveku, od časov, keď len zbieral plody, cez zamestnanie lovca, obrábača pôdy až po dnešného súčasníka vedeckotechnickej revolúcie. Kládol otázky sebe a ostatným, ľuďom i veciam. Sprvu otázky neboli vzslovoané slovami, pretože ich ešte nemal, ale už mal naliehavú potrebu poznať, aby mu poznanie umožňovalo jednanie. Pýtal sa očami, ušami, rukami, všetkými zmyslami a to ešte skôr, ako si na to vytvoril slová. Ľudská zvedavosť je nekonečná, trvá neustále. Naše poznávanie je dvojakého druhu. Sú otázky, ktoré plynú z bezprostrednách potrieb každodenného života, od rána do večera sa neustále pýtame na banálne veci. Otázky iného druhu sa však netýkajú bezprostredne praxe, pýtame sa čo je existencia, čo je bytie a čo je nebytie, aký je zmysel ich striedania a prečo je zo súcna tak jednoduchý prechod do nesúcna.
Človek sa pýtal iných zo svojho rodu a tým utužoval ľudskú spoločnosť a rástol i objem ľudských poznatkov, ale kládol otázky i sám sebe a tak sám seba podnecoval k pozorovaniu a mysleniu.