Alfred Marshall bol jedným z najvýznamnejších britských ekonómov. Predstaviteľom ďalšej súčasti predkeynesovského neoklasicizmu - cambridgeskej školy. Pôsobil ako profesor politickej ekonómie na Univerzite v Cambridge a stal sa zakladateľom cambridgeskej ekonomickej školy. Medzi jeho žiakov patrili aj Keynes a Pigou.
Sústredil sa na problematiku mikroekonómie, teda štúdium individuálnych subjektov, trhov a odvetví. Vyvinul jeden z najznámejších ekonomických modelov: dodnes bežne používaný model tzv. „Marshallových nožníc“, ktorý znázorňuje základný vzťah v ekonómii - vzťah medzi dopytom a ponukou. Vo svojom kľúčovom diele Principles of Political Economy (po slovensky Zásady politickej ekonómie) dokázal spojiť do logického celku teórie ponuky a dopytu, marginálneho úžitku a produkčných nákladov. Na veľmi dlhú dobu sa táto kniha stala základnou učebnicou ekonómie v Anglicku.
Dôležitým Marshallovým prínosom pre mikroekonomickú teóriu bolo aj zavedenie ukazovateľa cenovej elasticity dopytu, ktorá udáva citlivosť kupujúceho na zmenu ceny kupovaného tovaru.