Organizačné štruktúry predstavujú v podniku kostru, ktorá umožňuje plniť jej plánované ciele. Organizačnej štruktúre však vdychujú život samotní pracovníci, dodávajúci jej dynamickosť, definujú jej vnútorné správanie ako odraz prístupu jednotlivých pracovníkov. Na podnik, ako organický celok môžeme nahliadať z dvoch strán. Na jednej strane stojí organický („životný“) celok, tvorený pracovníkmi, ich pracovnými úlohami a vedením, na strane druhej celok anorganický, samotná organizačná štruktúra so svojimi formálnymi, ale i neformálnymi väzbami. Firma operujúca v stabilnom ekonomickom prostredí je charakteristická stanovenými úlohami, ktoré prebiehajú v podstate bezo zmeny a ktoré je možné špecifikovať až na úroveň jednotlivých pracovníkov. V tomto prostredí bezo zmien (a z toho i vyplývajúcich úloh) existujú taktiež trvale platné pravidlá riadenia jednotlivých aktivít a ich kontroly. Preto nie je potrebná veľká kapacita na vlastné rozhodovanie, nakoľko spôsob rozhodovania opakujúcich sa úloh je už daný týmito pravidlami. Riadenie možno centralizovať a informačné toky vo firme prebiehajú predovšetkým od zhora nadol (pravidlá a normy). Toto prostredie je charakterizované byrokratickým riadením a prispieva k vytváraniu tzv. mechanických spôsobov tvorby štruktúr.