Prekročenie “okraja spoločnosti” a vstup mladých ľudí do nej sa dnes uskutočňuje ako neobyčajne zložitý
a vnútorne protirečivý proces socializácie mládeže.
V komplikovanej a málo prehľadnej štruktúre industriálnej spoločnosti sa tento proces dotýka príliš
mnohých faktorov, aby si mohol zachovať určitosť a jednoznačnosť socializácie v tradičných spoločnostiach a aby sa mohol uzatvárať iniciačným rituálom alebo občiansko-právnym aktom. A to tým skôr, že permanentný pohyb spoločnosti odcudzuje neprestajne jej nároky chápaniu aj jej dospelých členov a mení tým vlastne proces socializácie na celoživotnú úlohu neprestajnej aktivizácie súvislosti jednotlivca a
spoločnosti ako dôsledku dialektickej interakcie obidvoch pólov tejto súvislosti.
V najširšom zmysle slova je socializácia procesom, v ktorom si spoločnosť prisvojuje vonkajšie objekty
ako vlastné hodnoty tým, že ich včleňuje do svojich reprodukčných mechanizmov s cieľom zachovať a
predĺžiť svoju existenčnú kontinuitu. V prípade socializácie mládeže sispoločnosť prisvojuje mladé generácie ako nové, aktívne subjekty svojej existenčnej kontinuity. V priebehu socializačného procesu sa teda mladí ľudia menia z potenciálnych členov spoločnosti na aktuálnych, z neproduktívnych na produktívnych, z pripravovaných na pripravených, z hospodársky nesamostatných na samostatných a z neplnoprávnych na plnoprávnych členov v zložitej dialektickej interakcii spoločnosti a mládeže.