Ročníková práca: Švédska exekutíva

Švédsko (oficiálne Švédske kráľovstvo) patrí popri Belgicku, Španielsku či Nórsku resp. ďalších v Európe k menšine, čo sa týka formy vlády. Zaraďujeme ho medzi krajiny s parlamentnou formou vlády, čím si ale miesto v menšinovej skupinke štátov rozhodne nevyslúžilo. Odlišnosť, aj keď úvahy nakoľko je v súčasnosti odlišnosť podstatná, radšej pre túto chvíľu necháme neotvorené, stále prítomná. A teda v prípade Švédska jedná sa o parlamentnú alebo konštitučnú monarchiu nie o parlamentnú demokraciu.

Výkonná moc vo Švédsku je teda v duchu konštitučnej monarchie rozdelená medzi monarchu (kráľa) a vládu, jednotlivé ministerstvá, iné správne úrady ako aj štátne zastupiteľstvá. Prihliadajúc na základný princíp klasickej parlamentnej formy vlády, vznik a pôsobenie vlády závisia od podpory parlamentu. A aj keď na čele výkonnej moci z titulu svojej funkcie stojí kráľ jeho postavenie je veľmi slabé, nie viac ako ceremoniálne. Mnohí z jeho európskych kolegov, kráľov sú na tom podstatne lepšie, napr. v Španielsku, kde kráľ je vrchným veliteľom armády a po konzultácii sa parlamentom menuje ministerského predsedu alebo taktiež vyhlasuje referendum. Naproti tomu švédsky kráľ nemá možnosť sa aktívne podieľať ani na jednaní kabinetu, ústava ani nevyžaduje, aby spolupodpisoval zákony. Nebolo tomu však vždy tak. Kým sa zo severskej krajiny stal „nový totalitní štát v podobe všemocných byrokratických inštitúcii založených na podrobnej regulácii,“ prešiel dlhú cestu a vystriedal mnoho foriem vlády.