Problém týrania detí nie je nový, to čo je nové, je predovšetkým miera citlivosti na problém násilia vôbec, a dieťaťa zvlášť. Je to podmienené nielen významom, ktorý pripisujeme dnes tomuto sociálno - patologickému javu, ale aj novým chápaním detstva a jeho významu pre perspektívny život každého jedinca, ako aj prijatí Dohovoru o právach dieťaťa, čím sa za dodržiavanie práv dieťaťa a jeho ochranu stala spoluzodpovednou celá spoločnosť. Dohovor o právach dieťaťa akcentuje právo každého dieťaťa nebyť týraným, zneužívaným a zanedbávaným. Dieťa pre svoju fyzickú slabosť, bezbrannosť a odkázanosť je ešte aj dnes v rodine často najvhodnejším objektom uvoľnenia napätia, agresie, objektom násilia zo strany rodičov, voči ktorému sa nevie, nedokáže a často krát ani nemôže ubrániť.