Na predmete Politická geografia I ( geografia verejnej správy ) ako tému na seminárnu prácu som dostal problematiku vývoja hraníc Slovenska od roku 1918 do roku 1993.
Bolo to dlhé a zložité obdobie pre celý svet, aj pre obyvateľov tohto územia. Prvá svetová vojna (1914-1918), mierová konferencia v Paríži (1919-1920), mníchovská dohoda(1938), viedenská arbitráž (1938) a ďalšie zmeny výraznou mierou vplývali na formovanie tohto územia. Riešenie nových štátoprávnych pomerov povojnovej Európy, vyvolané dôsledkami rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie, aktualizovalo problém určenia územia a vytýčenia hraníc nástupníckych štátov. Návrhy projektov hraníc, vrátane československých, predstavovali výslednicu úpornej konfrontácie neraz protikladných politických tendencií a prúdov v celkovom kontexte s európskym vývojom.