Zdalo by sa, že odpověď na otázku, či má křesťan pomáhat' světu, aby bol lepším svetom, než v skutočnosti je, by malá byť jednoduchá a jednoznačná: pochopitel'ne, že křesťan má světu pomáhat' překonávat' všetko. čo je vo světe nedokonalé. Evanjelizácia a sociálna práca nikdy nemóžu byť postavené proti sebe.2 Zvestovanie a sociálna činnost' sú dva aspekty Kristovho poslania, ktoré přijali ako poverenie Kristovi učeníci. Rózne přístupy křesťanstva ku světu dělí Kišš následovně :
1. Záporný postoj křesťana k světu - etický doketizmus: Všetko, čo má niečo podobného s vecami tohto světa sa chápe po spósobe Markiona a niekdajších gnostikov ako zlé. Ideálny křesťan je světu odcudzený člověk, žije iba pre svět věčnosti. Jediná cesta pomoci světu je, že prostredníctvom kresťanskej misie všetci uveria, celý svět sa obrati a potom sa všetky problémy světa (aj sociálně problémy) automaticky rozriešia.
2. Eahostajný postoj křesťana k světu - etický nestorianizmus: Koreňom takéhoto postoja je oddeFovanie viery a politiky, ako by to boli v živote křesťana dve nesúvisiace oblasti, ako by kresťania a církvi nemali kritizovat' antisociálne javy vo světe. V politických otázkách má vraj křesťan zachovat' neutra litu. (kvietizmus)