Vo finančných systémoch ekonomík majú dominantnú úlohu banky. Zvyčajne sú jediným zdrojom financovania subjektov, ktoré z rôznych príčin nemajú priamy prístup na kapitálový trh. Obdobne plnia depozitnú úlohu voči úsporám drobných vkladateľov. Z tohto dôvodu vo vyspelých ekonomikách prevláda názor, že i keď štát nemusí brániť pred bankrotom každú jednotlivú banku, musí brániť bankový sektor ako celok. Zdalo by sa, že ochrana pred rizikami je vnútornou vecou banky, veď škody, ktoré v prípade nastatia rizika vzniknú, znáša banka a jej majitelia. V tejto súvislosti si však treba uvedomiť, že: - činnosť bánk a služby, ktoré poskytujú, majú vo vzťahu k národnej ekonomike iný charakter ako činnosť ostatných subjektov. Sú mimoriadne dôležité pre fungovanie celého systému. Prostredníctvom bankového sektora dochádza k tvorbe úspor, ktoré sú nevyhnutným predpokladom ekonomického rastu a prosperity celej spoločnosti. Je preto v záujme všetkých subjektov danej ekonomiky, aby bolo vylúčené akékoľvek ohrozenie bánk a bankovej sféry ako takej. Krachy bánk majú podstatne hlbší a trvalejší dopad na celú ekonomiku ako úpadky iných firiem. - banka podniká s cudzími zdrojmi, z ktorých väčšina pochádza z vkladov obyvateľstva. Kríza banky teda ohrozuje nielen banku ale aj jej vkladateľov, ktorí jej ťažkosti nespôsobili. Na ochranu vkladateľov sa tvoria rozličné ochranné systémy. V súčasnosti sa preferuje systém povinného poistenia vkladov. - kríza banky môže spôsobiť stratu dôvery bankového systému, všeobecnú krízu bankovníctva. Straty spôsobené všeobecnou krízou majú negatívny dopad na celý ekonomický život štátu.