Ide o určitú formu závislosti, ktorá postihuje predovšetkým vedúcich pracovníkov a podnikateľov, pre ktorých sa práca stala drogou. Workoholici pracujú veľa, snažia sa všetko riadiť, veľa sa strachujú a zostávajú v práci veľmi dlho. Niektorí ľudia to považujú za čnosť. V skutočnosti je to choroba s nepriaznivými dopadmi na jednotlivca aj organizáciu. Jedným z najväčších potenciálnych následkov tejto choroby je tzv. syndróm vyhorenia. Zamestnávatelia v Amerike teraz už túto hrozbu berú vážne a radšej požadujú po svojich manažéroch, aby si riadne vyčerpali svoju každoročnú dovolenku. Pokiaľ sa však niekto chce účinne brániť tejto chorobe, musí urobiť viac než len vziať si niekoľko týždňov dovolenky. Závislosť si vyberá svoju daň na workoholikovom zdraví. Hypertenzia, stres a zvýšené riziko mŕtvice alebo infarktu idú s workoholizmom často ruka v ruke. Syndróm vyhorenia tiež často doprevádza klinická depresia. A koniec koncov, z prehnanej práce nie je žiadny veľký úžitok. Workoholizmus môže byť nákazlivý, pretože chorobne pracovitý šéfovia vyžadujú rovnaké chovanie aj od svojich podriadených. V iných prípadoch šéf-workoholik vyvoláva hnev podriadených a demoralizuje pracovnú silu. Workoholizmus nie je neškodný. Môže poškodzovať morálku, tímovú spoluprácu a produktivitu a image firmy. Workohlizmom samozrejme netrpí len samotný postihnutý. Večne neprítomný a zaneprázdnený manažér nemôže byť dobrým manželom alebo otcom. Veľa workoholikov preto tiež nakoniec trpí rodinným rozvratom. Workohlici však strácajú nielen rodinu, ale i vlastný život. Existujú, pracujú, ale málokedy žijú. Tolerovanie workoholikov môže robiť firme zlé meno, pretože v ľuďoch budí dojem, že sa takéto chovanie vo firme očakáva, cení a preferuje. A to nie je dobre pre firmu, ktorá chce prilákať nové talenty alebo si udržať kľúčových pracovníkov. Workoholikom nikto nemusí byť. Zmena je možná a workoholizmus je liečiteľný.