Väčšinový volebný systém je jednoduchý a prehľadný. V skratke tento systém môžeme označiť ako ten systém, kde „víťaz berie všetko“ a naopak, porazený nič. Z historického hľadiska je starším typom, do konca 19. storočia bol pri voľbách prakticky výlučne používaný na celom svete. Používa sa najmä v tých štátoch, v ktorých je zavedený systém dvoch politických strán ( napr. USA - demokratická a republikánska strana, VB - konzervatívna a labourististická strana ). Základné črty väčšinového volebného systému spočívajú v tom, že sa v nich utvárajú jednotlivé volebné obvody v takom počte, ktorý zodpovedá počtu mandátov a taktiež v tom, že voliči odovzdajú svoje hlasy pre navrhovaného konkrétneho kandidáta, a nie pre celú politickú stranu. Jednoducho povedané, štát j rozdelený na toľko obvodov, koľko je miest v parlamente a v každom obvode sa volí jeden poslanec. Mandát získava na základe tohto volebného systému ten kandidát, ktorý dostal najväčší počet hlasov. Pre tento systém sú teda charakteristickí jednomandátové volebné obvody. Poslanci sa môžu voliť v jednom alebo v dvoch kolách. Volebný zákon stanoví, či na víťazstvo je potrebná absolútna väčšina, alebo relatívna väčšina. Pre systém relatívnej väčšiny je typické to, že víťazom a držiteľom mandátu sa stáva ten, kto získa väčší počet hlasov vo svojom obvode. Výsledky sú známe už po prvom kole hlasovania. V podmienkach Slovenskej republiky sa tento systém využíva napr. pri voľbe starostu obce, primátora mesta. Uveďme si jednoduchý príklad: kandidát A získal vo voľbách 19%