Referát: Verejný sektor

Cieľom mojej práce bolo zamerať sa na verejný sektor v zmiešanej ekonomike. Keď chceme o verejnom sektore v zmiešanej ekonomike hovoriť, považujem za nevyhnutné najprv hovoriť o tom, čo vlastne pojem verejný sektor v sebe obnáša.Právny život v štáte kopíruje realitu spoločenských vzťahov, ktoré sú veľmi dynamické a menia sa podľa predstáv konkrétnych ľudí. Len ľudia a veci okolo nás sú reálne, ostatné je z hľadiska práva právnou fikciou. Takými sú aj pojmy ako štát, verejný či súkromný sektor. Sú to pojmy, ktoré sú viac, či menej odrazom reality a samé túto realitu ovplyvňujú. Je nemožné vracať sa k počiatkom, kedy sa tieto pojmy začali napĺňať pôvodným obsahom, pretože by to len ťažko mohlo zodpovedať ich súčasnému vymedzeniu. Napriek tomu základné východiská sú odrazom predstáv starorímskych právnikov, ktorí od čias Ulpiána rozlišovali medzi právom verejným a súkromným. Cieľom mojej práce bolo zamerať sa na verejný sektor v zmiešanej ekonomike. Verejný sektor, ako jeden z determinantov verejnej ekonomiky a zároveň aj ako súčasť 3-sektorovej regulácie spoločenského života spoločnosti, je veľmi dôležitou súčasťou každého civilizovaného štátu. Verejný sektor sa najčastejšie považuje za produkt činnosti štátu, ktorého potreba je vyvolaná rôznymi príčinami, či už politickými, ekonomickými, sociálnymi, ekologickými a kultúrnymi čo sa týka vnútra štátu, ale na jeho existenciu sú dôležité aj dôvody medzinárodné. Politický trh je založený na štátnej aktivite, správa s a netrhovo, na rozdiel do súkromného, ktorý funguje na báze slobodnej súťaže, konkurencie a dobrovoľnosti. V súvislosti s verejným sektorom mi nedá nespomenúť priekopníka ekonomiky Adama Smitha, ktorý hovorí o zavedení tzv. „viditeľnej ruky štátu“ , ktorá rieši 3 základné otázky: 1. čo štát kupuje? 2. pre koho sa rozdeľujú výhody zo štátnych programov? 3. ako sa produkujú verejné statky a služby? Ďalším významným zástancom voľného trhu bol Ludwig Erhard. V súvislosti s jeho menom, by som rada upozornila na pojem „sociálne trhové hospodárstvo“. Názory na voľný trh boli spočiatku skeptické. Erhard hovorí: „Proti neštvárom trhového hospodárstva sa musí bojovať tržno-hospodárskymi prostriedkami.“ Teda už v polovici minulého storočia, v dobe poznačenej obskúrnou Keynesovou ekonomickou doktrínou, si Ludwig Erhard dobre uvedomoval, že sociálna pomoc je potrebná tým menej, čím viac je úspešnejšia hospodárska politika voľného trhu. Základné princípy sociálne trhováho hospodárstva sú zhrnuté v niekoľkých bodoch: nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, obmedzené funkcie štátu v ekonomike, ekonomická samostatnosť podnikov, konkurencia bez vplyvu monopolov, spoločenská zodpovednosť podnikateľskej sféry za rozvoj ekonomiky, stabilita peňažného obehu s voľnou tvorbou cien. Harmónia podľa Erharda „spočíva na voľnom fungovaní síl, ktoré smerujú k vyrovnaniu a rovnováhe. Týmto spôsobom sa dosiahne kvantitatívneho a kvalitatívneho súladu dopytu a ponuky.“ Všetku tieto slová sa nám musia javiť v ostrom kontraste či už s riadením štátnych (poprípade pološtátnych) podnikov, pokusmi o cenotvorbu alebo so stratégiami vypracovanými za účelom zabezpečenia kontinuity a stability zásadného strategického smerovania. Ich prezentáciu možno nájsť v programovom vyhlásení vlády. „Stratégia rozvoja Slovenskej republiky v strednodobom a dlhodobom horizonte“ či „stratégia rozvoja zamestnanosti“, programové dokumenty Európskej únie alebo ofenzívna proexportná politika nemá s víziou sociálne trhového hospodárstva žiaden exaktný súvis.