Pracovné právo - je samostatné odvetvie právneho poriadku, ktoré upravuje pracovno-právne vzťahy. Pracovno-právne vzťahy: individuálne alebo kolektívne. Funkcie pracovného práva charakterizujú pracovné právo a aktualizujú pôsobenie na pracovné vzťahy. Funkcia prac. práva je z hľadiska sociálneho práva. Systém prac. práva sa delí na: všeobecnú časť a osobitnú časť: Všeobecná časť upravuje pojem, predmet, funkcie, právne úkony, zabezpečenie a prechod práv a subjekty. Osobitnej časti, upravuje vznik prac. pomeru, predzmluvné vzťahy, skončenie prac. pomeru, pracovný čas a dobu odpočinku, dovolenku, sociálnu politiku, mzdu a priemerný zárobok, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zodpovednosť za škodu, prekážky v práci na strane zamestnanca aj zamestnávateľa. Pramene pracovného práva: materiálne a formálne. Materiálne pramene práva upravujú podmienky života v danej spoločnosti. Formálne pramene delíme na: normatívne právne akty, kolektívne zmluvy, vnútropodnikové normatívne akty, technické normy, dobré mravy, medzinárodné zmluvy. Čo sa týka normatívnych právnych aktov na prvom mieste je Ústava SR (čl.12, čl.18 zákaz nútených prác a nútených služieb v pracovno-právnych vzťahoch, čl. 35 právo na prácu, právo na slobodný výber povolania, právo na prípravu na povolenie.) Zákonník práce 311 v roku 2001 Zbierka zákonov.Kolektívne zmluvy sú založené na zmluvnom princípe a upravujú kolektívne a individuálne vzťahy.Vnútropodnikové normatívne akty oprávnenie vydávať má zamestnávateľ, ale musí ich prerokovať so zástupcami zamestnancov. Keď sú zástupcovia zamestnancov tak priamo so zamestnancami a upravujú vlastne pracovný poriadok, pravidlá bezpečnosti a ochrany a zdravia pri práci, normy spotreby práce.