Misiológia má dvojrozmernú úlohu, vztahuje sa súcasne na teológiu i na prax. Spájanie Ježiša z prvého storocia so súcasným životom vo všetkých regiónoch sveta a udržiavanie perspektívy jeho opätovného príchodu a ustanovenia Božieho královstva je výzvou misiológie.
V prvých castiach sa text zaoberá teoretickými aspektmi misiológie. Teoretické princípy následne aplikuje na misiu v rámci rómskeho etnika na Slovensku. Pomocou rozboru misiologického kontextu rómskej kultúry vyvodzuje niektoré misiologické závery.
Napriek heterogénnosti rómskej komunity nachádza v jej kultúre niekolko skutocností: dominantnost mužov; formálne vzdelanie, nezamestnanost, diskrimináciu, náboženstvo Rómov. Na základe týchto zistení hladá možnosti v aplikácii poznatkov medzikultúrnej komunikácie v praktickej misii.
Zaoberá sa poslaním misiológie ktorým je skúmat a rozvíjat spôsoby, ktorými môžeme prezentovat evanjelium v rámci iných kultúr. Jestvuje niekolko konceptov, ktoré cirkev na Slovensku potrebuje využívat a práca Robertsona sa nimi zaoberá.
Text poukazuje taktiež na náboženskú sebaidentifikáciu, ktorá predstavuje silný potenciál, v závislosti od súcinnosti misie s podporou rómskej kultúry a identity, s rozvíjaním sebauvedomenia Rómov a rozvíjaním vyššej kvality ich života. Citlivým prístupom k religiozite možno získat velmi silný potenciál na transformáciu nielen duchovného, ale aj sociálneho života rómskych komunít.
Úlohou cirkvi v misijnej práci je zaoberat sa pomocou tým, ktorí sú v núdzi. Šoltésová na to upozornuje nielen v súvislosti s potrebami spolocnosti, ale uvádza i príklady sociálno - misijnej práce realizovanej medzi Rómami na Slovensku.
Je nacase, aby sa krestanské cirkvi zodpovedne postavili voci vzniknutej situácii. Efektívny prístup v procese socializácie a misijnej práce je potrebné hladat v jednoduchých príkladoch tak v histórii misie, ako aj v najväcšom príklade pôsobenia Ježiša Krista a v jeho spôsobe riešenia problémov celého ludstva i každého jednotlivca.