Seminárna práca: Samuel Tešedík - dejiny pedagogiky

Historicky sa pedagogika utvárala ako veda o výchove detí, v súčasnosti je chápaná ako veda o výchove človeka. Výchova, ako zámerné formovanie človeka je činnosť existujúca od vzniku ľudstva. V predhistorických obdobiach tvorili dobré i zlé skúsenosti z výchovy detí a mládeže súčasť celkových rodových, kmeňových i rodinných tradícií. Postupne, s rozvojom spoločnosti a jej potrieb, sa rozvíjali aj otázky výchovy a pedagogické úvahy. Od začiatku novoveku, v období humanizmu, renesancie a reformácie, teda v období 14. - 16.st. sa objavili nové náhľady na výchovu, líšiace sa od stredovekých, scholastických názorov.

Ako jeden z prvých zhrnul novoveké náhľady na výchovu a vzdelávanie do uceleného systému J. A. Komenský, ktorého dielo Didaktika veľká sa stalo východiskom pre rozvoj pedagogiky ako samostatnej vedy. Pri ohľade na jeho pedagogické dielo a na školskú činnosť si treba uvedomiť, že Uhorsko bolo poznačené pedagogickým pôsobením tohoto veľkého pedagóga 17. storočia . J. A. Komenského obdivovalo na Slovensku viacero osvietencov, ktorí nadväzovali na jeho činnosť - napr. J. Ribay, Š. Leško, Tablic, J. Palkovič, P. P. Šramko, D. Lehocký, ako aj Samuel Tešedík, ktorého pedagogická činnosť zapadá do obdobia tereziánskych a jozefínskych reforiem.