Pred 15 rokmi v bývalom Československu, po historickej a významnej zmene v spoločnosti, sa začal proces transformácie spoločenského a ekonomického života, súčasťou ktorého bolo aj budovanie všeobecnej konkurenčnej klímy v spoločnosti, vrátane vytvárania nových regulačných mechanizmov a politik, medzi ktoré patrila a patrí aj politika hospodárskej súťaže. Pred krajinou stála výzva prijať právne a inštitucionálne mechanizmy hospodárskej súťaže nevyhnutné pre budovanie krajiny na trhových princípoch.
Všeobecne efektívna aplikácia súťažného práva zo strany protimonopolnej inštitúcie , ako aj akceptácia a dodržiavanie konkurenčných pravidiel zo strany samotných hráčov na trhu, nebola a nie je krátkodobá záležitosť. Vyžaduje určité skúsenosti a istý stupeň poznania minimálne na týchto dvoch stranách. Vývoj tomuto tvrdeniu dáva za pravdu. Čoraz efektívnejšie zásahy úradu, väčšia opatrnosť zo strany samotných podnikateľov, sú v podstate aj prejavom istého rešpektu a akceptácie pravidiel hospodárskej súťaže v krajine, ako aj samotnej inštitúcie - Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže.
Vývoj politiky a práva hospodárskej súťaže sa súčasne odzrkadlil aj v postupných úpravách, ktorými samotný zákon o ochrane hospodárskej súťaže prešiel. Spätnou väzbou aj pre antimonopolnú inštitúciu ako takú je, že pomocou svojich rozhodnutí napomáha férovému fungovaniu trhu, rozbíjaniu monopolných štruktúr a vytváraniu podmienok pre zdravú súťaž , efektom ktorej sú nižšie ceny, vyššia kvalita, širšia ponuka a v neposlednom rade prospech samotného spotrebiteľa. Stav a úroveň konkurencie v jednotlivých segmentoch trhu je reakciou a odpoveďou na tieto výstupy úradu.