Všetky motivačné teórie sa zakladajú na teórii ľudských potrieb a ich uspokojovania. Ľudské potreby môžu byť očividné alebo potenciálne. Pri očividných potrebách si jednotlivec potrebu uvedomuje, cíti ju ako vážny nedostatok a je ochotný uvoľniť energiu na to, aby potrebu uspokojil. V prípade neuspokojenia potreby sa môže dostaviť frustrácia alebo priamo smrť. (Treba si však uvedomiť, že trvalá frustrácia vedie rovnako k fyzickému zániku.)
Okrem očividných potrieb má jednotlivec aj potreby potenciálne. To znamená, že si ich ešte neuvedomuje, ale pôsobením na istú časť jeho psychiky ich možno dostať do popredia do tej miery, že ich začne považovať za nutkavé. Tento poznatok sa hojne využíva práve v reklame a pri marketingu výrobkov. Dlhodobé neuspokojenie týchto potrieb vedie u jednotlivca takisto k silnej frustrácii, ktorá takisto môže skončiť jeho fyzickým zánikom.
Maslowova teória ľudských motívov v závislosti od ich potrieb predpokladá hierarchické členenie ľudských potrieb do tzv. Maslowovej pyramídy (pozri obrázok dole). „Potreby jednotlivých úrovní musia byť uspokojované jedna po druhej, na najspodnejšej rovine počínajúc a špičkou pyramídy končiac. Potreby nadradenej úrovne pyramídy začínajú mať motivujúcu funkciu až vtedy, keď boli potreby nižšej úrovne uspokojené.“(Maslow,1954, s.86) Zaujímavý na Maslowovej pyramíde je predovšetkým jeden moment: kým spodné štyri úrovne sa koncentrujú na "ego" (prežitie, bezpečie, začlenenie sa do skupiny, vyniknutie v rámci skupiny), orientuje sa najvyššia úroveň na "vec" (podstatný je "vyšší princíp/vyššia hodnota", niekedy dokonca na úkor ega).