Vznik života - to znamená vývin živého, ďalšieho rozmnožovania schopného organizmu z neživej látky. Tento proces musel nastať za úplne presných predpokladov v istej chvíli v predhistórií našej Zeme. Bádanie za posledné desaťročia sa usilovalo nielen objasniť tieto predpoklady, ale sledovalo aj najrannejšie stopy života na Zemi a prinieslo prekvapivé poznatky.
Až do 19.storočia panovalo presvedčenie, že život vznikol pri procese, ktorý je kedykoľvek opakovateľný, pri takzvanom samoplodení. Plinius bol presvedčený o tom, že žaby a myši sa pri samoplodiacom procese tvoria priamo z bahna. V polovici 18.storočia anglický bádateľ Needham upiekol jahňacinu, aby ju zbavil zárodkov, vzduchotesne ju uzavrel a nechal niekoľko dní stáť. Na konci experimentu mohol na povrchu pečeného mäsa dokázať mikróby, vzniknuté samoplodením - tak tomu aspoň veril nielen on, ale aj páni v Royal Society, vedeckej spoločnosti, ktorá ho prijala do svojho vznešeného kruhu.
Needhamovi oponenti dokazovali, že bádateľ mäso dostatočne neprepiekol, ale nik ich nepočúval. Museli prejsť ešte desaťročia, kým sa ustúpilo od tejto formy teórie samoplodenia. Dnes máme dosť presné predstavy o tom, ako mohol život vzniknúť. Keď teplota pôvodnej žeravej zemegule postupne klesala, keď prvé oblasti pokryla pevnejšia kôra, keď plyny a roztopená voda prúdili na povrch a vulkanické sily formovali obraz Zeme, začal sa vytvárať plynový obal - predstupeň zemskej atmosféry, ktorá však spočiatku ešte neobsahovala kyslík.