V 70. a 80. rokoch 19. storočia došlo vo svete ekonomiky a ekonómie k malej, avšak z dnešného pohľadu veľmi významnej revolúcii: Bola formulovaná teória tesnej užitočnosti, ktorá prvý krát v dejinách ľudstva postavila do centra ekonomického diania spotrebiteľa. Spotrebiteľ je podľa tejto teórie „merítkom všetkého“. Ostatní účastníci trhu plnia len jeho priania a reagujú na jeho preferencie. Zároveň s tím vzniklo niekoľko užitočných ekonomických nástrojov, pomocou ktorých sa dodnes analyzuje dianie na trhu.
Svet klasickej ekonómie v podaní Adama Smitha, Davida Ricarda, Johna Stuarta Milla, Karla Marxa a mnoho ďalších klasikov, v ktorom hral hlavnú úlohu kapitalista, robotník a majiteľ pôdy, tak bol definitívne nahradený modernejším a prepracovanejším systémom. Dopyt akoby pre nich vôbec neexistoval. A aj keď zo začiatku ani netušili, že existuje niečo ako „tesná užitočnosť“, bola i ich pomerne prepracovaná ponuková strana plná chýb a nejasností.