Poznámky: Základy názvoslovia anorganickej chémie
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:87,9 %
- Typ:Poznámky
- Univerzita:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Fakulta:Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Chémia
- Predmet:Anorganická chémia
- Autor:akire88
- Dokumentácia:Stiahni
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:10 strán
- Zobrazené:11 301 x
- Stiahnuté:8 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:8707
- Posledna úprava:13.04.2018
2.1 CHEMICKÉ NÁZVOSLOVIE
Chemické názvoslovie (nomenklatúra) sa zaoberá formuláciou presných pravidiel, podľa ktorých sa zapisujú chemické vzorce a tvoria názvy chemických zlúčenín. Súčasné názvoslovné zásady sú v súlade s názvoslovnými zásadami ktoré uverejňuje Komisia pre nomenklatúru anorganickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu (IUPAC). Názvy anorganických zlúčenín vystihujú chemické zloženie a štruktúru pomenovanej zlúčeniny, sú teda slovným záznamom chemického vzorca. Názvy zlúčenín sú zložené obvykle z podstatného mena a prídavného mena. Podstatné meno charakterizuje elektronegatívnu zložku zlúčeniny, napr. anión, resp. charakterizuje typ zlúčeniny. Príklady: oxid, hydroxid, kyselina, síran, amoniak a podobne. Prídavné meno charakterizuje elektropozitívnu zložku zlúčeniny, napr. katión (sodný, železnatý), alebo upresňuje druh zlúčeniny, napríklad druh kyseliny (chlorovodíková, dusičná). V predloženom texte uvedieme len niektoré základné pravidlá a príklady tvorenia názvov zlúčenín.
Na úvod si veľmi stručne pripomenieme základné príčiny tvorby zlúčenín a druhy chemických väzieb ktorými sú viazané atómy v prvkoch a zlúčeninách.
Chemické názvoslovie (nomenklatúra) sa zaoberá formuláciou presných pravidiel, podľa ktorých sa zapisujú chemické vzorce a tvoria názvy chemických zlúčenín. Súčasné názvoslovné zásady sú v súlade s názvoslovnými zásadami ktoré uverejňuje Komisia pre nomenklatúru anorganickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu (IUPAC). Názvy anorganických zlúčenín vystihujú chemické zloženie a štruktúru pomenovanej zlúčeniny, sú teda slovným záznamom chemického vzorca. Názvy zlúčenín sú zložené obvykle z podstatného mena a prídavného mena. Podstatné meno charakterizuje elektronegatívnu zložku zlúčeniny, napr. anión, resp. charakterizuje typ zlúčeniny. Príklady: oxid, hydroxid, kyselina, síran, amoniak a podobne. Prídavné meno charakterizuje elektropozitívnu zložku zlúčeniny, napr. katión (sodný, železnatý), alebo upresňuje druh zlúčeniny, napríklad druh kyseliny (chlorovodíková, dusičná). V predloženom texte uvedieme len niektoré základné pravidlá a príklady tvorenia názvov zlúčenín.
Na úvod si veľmi stručne pripomenieme základné príčiny tvorby zlúčenín a druhy chemických väzieb ktorými sú viazané atómy v prvkoch a zlúčeninách.