Použitie zvárania a iných technológií spájania pri výrobe automobilov v dnešnom zmysle je neoddeliteľne spojené s nástupom samonosných karosérií v 40-tych rokoch. Aj keď sa v súčasnosti ešte stále vyrábajú aj automobily s oddelenou podvozkovou časťou, je to záležitosť pomerne okrajová a naozaj masovú úlohu zohrávajú dnes karosérie s integrovanou nosnou funkciou. Vývoj v skladbe používaných zváracích metód, ich mechanizácie a organizácie výroby vo zvarovniach tesne sledoval vývoj vlastného výrobku- automobilu a jeho samonosnej karosérie.
Tento vývoj, okrem prirodzeného a všeobecného technického pokroku, vrátane ponuky nových zváracích a spájacích technológií, ovplyvňovali najmä tri požiadavky, ktoré vyznačujú základné smery súčasného vývoja moderných automobilov:
- bezpečnosť, - úspornosť, - trvanlivosť.
Z hľadiska toho, ako ovplyvňujú koncepciu výrobnej technológie, prvé dve požiadavky prinášajú najmä zmenu skladby základných materiálov smerom k materiálom s vyššou pevnosťou. Vzhľadom k realite a miestnym podmienkam ponecháme bokom zatiaľ v našich končinách málo zreteľný trend nástupu hliníkových zliatin a obmedzíme sa len na ocele.