Vo svojej práci opisujem definíciu mentálnej retardácie u detí predškolského veku, uvádzam jej typy, stupne, následnú integráciu a odbornú výchovu.
V druhej kapitole sa zameriavam na to, ako sa dieťa vyžadujúce špeciálnu odbornú starostlivosť rozvíja v rodine, ako reagujú rodičia na svoje postihnuté dieťa, a taktiež uvádzam výchovno - pedagogické štýly, ktoré sa môžu v rodine aplikovať.
Tretiu kapitolu zameriavam na integráciu, jej definíciu, ako vznikala, aké výhody a nevýhody má pre mentálne postihnuté dieťa a ako spoločnosť na toto dieťa reaguje.
Zároveň popisujem integrovanú výchovu v predškolskom zariadení, jej prínos a výhody pre toto dieťa, ak v ňom môže byť umiestnené, vzhľadom na zdravotný stav a stupeň postihnutia. Starostlivosť o takéto dieťa a jeho odborná výchova v tomto zariadení bude zabezpečená pod dohľadom odborných výchovných pracovníkov.
V štvrtej kapitole sa zameriavam na projekt, ktorého cieľom je začleniť postihnuté dieťa medzi zdravých rovesníkov v bežnom predškolskom zariadení, aby sa následne splnil jeho cieľ t.j. efektívneho zaradenia sa postihnutého dieťaťa do života.
Cieľom mojej práce bolo poukázať na právo uspokojovania takéhoto dieťaťa a vyzdvihnutie jeho každodenných potrieb v rodine aj v spoločnosti.
Šancu prežiť plnohodnotný život by mali dostať všetci rovnakú. Vieme, že tomu tak nie je. Medzi nami žijú deti, ktoré prichádzajú na svet už s určitým postihnutím.
Mentálnym, zmyslovým, psychickým, či iným. Ak im okrem rodiny nepodá pomocnú ruku niekto iný a čo najskôr, stanú sa z nich ťažko vychovávateľné deti, záškoláci, nevzdelaní, či asociáli a ľudia bez životnej motivácie, ktorí pre svoje okolie a pre náš štát nič pozitívne neprinesú.