Výchova jednotlivca k samostatnej, rozvinutej a emancipovanej osobnosti je v kontexte našej spoločnosti určite cieľom každého výchovného pôsobenia. Všeobecne sa z komplexnosti výchovy usudzuje, že jedným z dôležitých vplyvov pre rozvoj všestranného a harmonického človeka je estetická výchova. Už antický ideál kalogakatie v sebe zahŕňal silný akcent na výchovu umením, predovšetkým v oblasti hudby, spevu, poézie, gymnastiky a rečníctva. Tento ideál sa v renesancii transformoval do podoby humanistického chápania človeka a tento odkaz má pevné miesto aj v súčasných snahách o humanizáciu školstva. Pozrime sa teda podrobnejšie na miesto estetickej výchovy v oblasti pedagogiky.
Vladimír Jůva definuje hlavné ciele estetickej výchovy nasledovne . Prvou úlohou estetickej výchovy je systematicky rozvíjať adekvátne estetické vnímanie, chápanie, citové prežívanie a hodnotenie. Človek potrebuje pri svojom prežívaní mať určitú zručnosť, schopnosť rozpoznať a uchopiť umelecké dielo, vedieť z neho vyčítať určitý zmysel a dokázať ho pretaviť do sebauvedomia si vlastného života. Takáto spôsobilosť je nevyhnutnou podmienkou pre jeho zmysluplnú existenciu. Druhým cieľom estetickej výchovy je zoznámenie sa so základnými umeleckými dielami národnej a svetovej kultúry, s jej tvorcami a hlavnými etapami vývoja umenia. Začlenenie jednotlivca do kultúrneho rámca je jedným z atribútov vytváranie jeho vlastnej identity a jeho predpokladom je oboznámenie sa s kultúrnou a umeleckou tradíciou.