Prednášky: Klasifikácia porúch správania z psychologického hľadiska
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:91,9 %
- Typ:Prednášky
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Pedagogika
- Predmet:Poruchy správania
- Dokumentácia:Stiahni
- Rozsah A4:23 strán
- Zobrazené:2 207 x
- Stiahnuté:77 x
- Veľkosť:0,3 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:881
- Posledna úprava:19.06.2017
KLASIFIKÁCIA PORÚCH SPRÁVANIA Z PSYCHOLOGICKÉHO HĽADISKA
Pri klasifikácii porúch správania z psychologického hľadiska ide o disharmóniu-rozvrátenosť a instabilitu-nepokoj osobnosti v oblasti sociálnej sféry, potom o instabilitu so sklonmi k asociálnemu až antisociálnemu správaniu.
Pri hodnotení je vždy dôležitý sociálno-etický faktor, a to v tom zmysle, že správanie jednotlivca s poruchou osobnosti je v priamom rozpore so spoločenskou konvenciou-spoločenskou zvyklosťou, ustáleným spôsobom a morálkou.
Pretože pod pojmom psychopatia rozumieme osobnostné anomálie alebo dokonca abnormalitu, nepoužívame označenie psychopatie pre detský vek, ale hovoríme o ťažkovychovávateľnosti. Košč/1982/ uvádza niektoré charakteristiky psychopatického vývinu: - nejde o mentálnu retardáciu, ani o preukázateľnú encephalopathiu (mozgovú chorobu rozličného pôvodu) v zmysle LMD, ani neurózu či psychózu (poruchu duševnej rovnováhy) - ide o relatívne trvalú disharmóniu-rozvrátenosť a instabilitu-nepokoj osobnosti, -určité známky psychopatie sa objavujú už v detstve a postupne narastajú s vekom, - prejavuje sa predovšetkým správaním, ktoré nerešpektuje ustálené spoločenské normy. Dnes je potrebné kriticky zhodnotiť uvádzané skutočnosti a prispôsobiť formuláciu charakteristiky súčasným trendom, najmä pokiaľ ide o používanie terminológie. Je potrebné ju zosúladiť s najnovšie používanou terminológiou, ktorá sa uvádza v MKCH-10. (ťažkovychovávateľnosť, porucha správania psychopatia, porucha osobnosti).
Pri klasifikácii porúch správania z psychologického hľadiska ide o disharmóniu-rozvrátenosť a instabilitu-nepokoj osobnosti v oblasti sociálnej sféry, potom o instabilitu so sklonmi k asociálnemu až antisociálnemu správaniu.
Pri hodnotení je vždy dôležitý sociálno-etický faktor, a to v tom zmysle, že správanie jednotlivca s poruchou osobnosti je v priamom rozpore so spoločenskou konvenciou-spoločenskou zvyklosťou, ustáleným spôsobom a morálkou.
Pretože pod pojmom psychopatia rozumieme osobnostné anomálie alebo dokonca abnormalitu, nepoužívame označenie psychopatie pre detský vek, ale hovoríme o ťažkovychovávateľnosti. Košč/1982/ uvádza niektoré charakteristiky psychopatického vývinu: - nejde o mentálnu retardáciu, ani o preukázateľnú encephalopathiu (mozgovú chorobu rozličného pôvodu) v zmysle LMD, ani neurózu či psychózu (poruchu duševnej rovnováhy) - ide o relatívne trvalú disharmóniu-rozvrátenosť a instabilitu-nepokoj osobnosti, -určité známky psychopatie sa objavujú už v detstve a postupne narastajú s vekom, - prejavuje sa predovšetkým správaním, ktoré nerešpektuje ustálené spoločenské normy. Dnes je potrebné kriticky zhodnotiť uvádzané skutočnosti a prispôsobiť formuláciu charakteristiky súčasným trendom, najmä pokiaľ ide o používanie terminológie. Je potrebné ju zosúladiť s najnovšie používanou terminológiou, ktorá sa uvádza v MKCH-10. (ťažkovychovávateľnosť, porucha správania psychopatia, porucha osobnosti).