1. Úvod Strach je pocit znepokojenia z blížiaceho sa zla; negatívny cit, nepríjemná emócia, nepríjemný zážitok s neurovegetatívnym sprievodom, spravidla zblednutím, chvením, zrýchleným dýchaním, búšením srdca, zvýšením krvného tlaku a pohotovosťou k obrane alebo úteku; ide o normálnu reakciu na skutočné nebezpečenstvo alebo ohrozenie. Strach motivuje k vyhnutiu sa zlu alebo k úteku pred ním. Kde to nie je možné, tam sa často strach mení na agresiu. Strach sa vyvíja s vekom, od jednoduchých úľakových reakcií kojenca, k reakciám na zložitejšie situácie (neznáme prostredie, nečakaný zmyslový podnet). Strach sa postupne spája s prežitými skúsenosťami a viacej sa viaže na predstavivosť. Hoci strach je obyčajne predmetne orientovaný, môže vzniknúť aj bez predmetu zo svojho fyzicko-psychického základu. Považujeme ho za samozrejmosť, ale zamysleli sme sa skutočne niekedy nad jeho podstatou? Strach je jednou z najintenzívnejších ľudských emócií. Vzniká v medzimozgu a je riadený aj hormónmi. Prezrádza ho teda reč tela - zimomriavky, bledosť, pocit napätia, triaška, potenie...
Psychoanalytici sa zhodujú v tom, že má v našom organizme nezastupiteľnú funkciu. Pripravuje ho totiž na možnosť, že nejaká udalosť môže byť pre nás skľučujúca. Tým zabraňujú, aby sa telo zaplavilo silnými pocitmi a môže lepšie zvládať záťažové situácie. Mnohí odborníci ho dokonca pokladajú za akýsi vnútorný hlas, najsmelší dokonca za intuíciu, ktorá nám našepkáva, ako sa máme zachovať, a preto nám mnohokrát pomôže zachrániť si kožu. A kedy vôbec vzniká? Prichádza vraj ruka v ruke s pocitom bezmocnosti, neistoty alebo nevedomosti. Strach však môže viesť až k intenzívnym pocitom ohrozenia- fóbiám. Reč je o úzkosti z predmetov, osôb, situácií, vlastne čohokoľvek. Hoci si dotyčný uvedomuje jeho zbytočnosť a nezmyselnosť, nedokáže ho prekonať. Karikatúrna chorobná bojazlivosť však človeku značne komplikuje život, stáva sa jeho stredobodom. Liečenie je založené na psychoterapii.